Príloha č. 5 k Správe o činnosti SAMP 2019-2020 – Návrhy na podporu ekonomiky – Ekonomický krízový štáb 13.05.2020

           Slovenská asociácia malých a stredných

          podnikov a živnostníkov

               Slovak Association of Small Enterprises      

PLATFORMA Malého, stredného a rodinného podnikania

V súlade s úlohou predsedu vlády SR Igora Matoviča na Rade vlády pre ekonomiku zo dňa 31.04.2020 predkladáme

Návrhy na podporu rozbehu ekonomiky Slovenska a zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska

Spracoval:

Pracovná skupina

Ing. Vladimír Sirotka, CSc.,prezident SAMP

Ing. Andrej Révay, prezident SAF

s použitím konkrétnych príspevkov MSP.

Bratislava 13.05.2020

Prílohy, návrhy opatrení, ako podklady už zaslané:

1. Návrh opatrení k situácii Malých a stredných podnikov a Rodinných podnikov a živnostníkov (MSP a Ž) v súvislosti s epidémiou koronavírusu. Bratislava 23.03.2020.
2. Doplňujúce návrhy na zmiernenie dopadu koronakrízy na ekonomiku a podnikateľské prostredie, najmä na Malé a stredné podniky a živnostníkov. Bratislava, 14.04.2020

 PLATFORMA Malého, stredného a rodinného podnikania

PLATFORMA Malého, stredného a rodinného podnikania bola ustanovená na tretej Medzinárodnej konferencii SAMP „MSP a RP naprieč Európou“.  V Bratislave 31.01.2020 ako odborná, nepolitická platforma k prezentácii názorov a formulácií návrhov a opatrení k podpore MSP a RP na Slovensku. K účasti sa prihlásili viaceré zamestnávateľské a podnikateľské organizácie na Slovensku.

V súlade s úlohou predsedu vlády SR Igora Matoviča na Rade vlády pre ekonomiku zo dňa 31.04.2020 predkladáme návrhy na podporu rozbehu ekonomiky Slovenska a zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska.

Z konkrétnych poznatky a pripomienok MSP, RP a živnostníkov Platformy… možno uviesť najmä:

• Podporu zlepšenia podnikateľského prostredia
• Zlepšenie systému vzdelávania
• Zlepšenie systému sociálnej a zdravotnej starostlivosti
• Zjednodušiť a zlepšiť čerpanie eurofondov

1. Podporiť rozvoj domáceho trhu, podporiť domácu spotrebu zvyšovaním kúpyschopnosti obyvateľstva a zároveň domácich podnikateľských subjektov v širokej oblasti výroby.

• Investičné stimuly a stimuly na podporu a udržanie zamestnanosti orientovať najmä pre domácich producentov.

       2. Postupne zvyšovať domácu produkciu poľnohospodárstva s cieľom dosiahnutia zvýšenia sebestačnosti v základných potravinách.

• Podporné aktivity Poľnohospodárskej platobnej agentúry orientovať na výraznú podporu našich domácich poľnohospodárov.
• Prehodnotiť výšku št. podpory domácich producentov.

3. Zvyšovať výrazne konkurenciu hospodárstva Slovenska, vrátame MSP, podporou vedy a výskumu s prepojením vedy a praxe.

• Zvyšovať zapojenie MSP a Ž najmä do aplikačného výskumu, do fáz overovania prototypov a skúšobnej prevádzky.
• Prehodnotiť možnosti zvýšenia super odpočtu pri podpore zapojenia podnikateľských subjektov do výskumu.

4. Znižovať energetickú náročnosť hospodárstva, znižovať ceny energií ako základných vstupov hospodárskej činnosti

• Dosiahnuť znižovanie ceny energií, najmä elektrickej energie a ceny prepravy v rozvodných sieťach.

      5. Znižovať celkové finančné zaťaženie podnikateľských subjektov

• V oblasti priamych a nepriamych daní, rekodifikovať Zákon o Dani z príjmu.
• V spoluprácou so  samosprávnymi inštitúciami, zdužením miest a obcí a pod.  riešiť zaťaženie miestnych daní a poplatkov.
• Celkovej ceny práce, dosiahnuť výraznejšiu väzbu celkovej ceny práce na produktivitu.

6. Na základe auditu prehodnocovať účinnosť efektivitu štátnej správy a samosprávy.

• Zachovať a podporiť princíp „kvalita za peniaze“.

7. Zjednodušiť administratívne proces verejného obstarávania.

• Zvýšiť operatívnosť procesu námietkového konania.
• Prehodnotiť a sprísniť postihy voči predkladateľovi výzvy na VO pri uplatnení diskriminačných podmienok, resp. podmienok, predurčujúcich konkrétneho uchádzača.

8. Preskúmať možnosť zavedenia systému zjednodušenia účtovníctva, daňových a odvodových povinností, „Živnostenské licencie“.

• Systém navrhujeme už od r. 2012. Základné princípy návrhu boli viac menej uplatnené v zjednodušení účtovnej evidencie pri nájmoch, mikro podnikoch a pod. Terajšia situácia evokuje užitočnosť preskúmania možnosti realizácie takéhoto návrhu.
• Zahájiť odbornú diskusiu návrhu „Rodinného podniku“ a súvisiacich návrhov na úpravu legislatívy, ktoré boli výsledkom prieskumu MSP a Ž v rokoch 2017 -2020.

9. Výrazne zlepšiť čerpanie Eurofondov s ich smerovaním a viazaním na konkrétne výsledky prijatých projektov.

Bližšia  špecifikácia niektorých návrhov:

1. Podpora zlepšenia podnikateľského prostredia

•  Zákony a ich novely by mali obsahovať doložku digitálnej prívetivosti.
• Zákony by sa nemali prijímať na základe poslaneckých návrhov priamo v NR SR. Poslanecké návrhy i návrhy priamo v NR SR by mali dodržiavať obvyklý  legislatívny proces pripomienkovania a schvaľovania návrhov zákonov.
• Výrazne obmedziť povinnosť / resp. zrušiť povinnosti týkajúce sa BOZP, pracovnú zdravotnú službu u zamestnávateľov v kategóriách 1,2 – t. j. kancelárske typy práce.
• Zvoľniť charakteristiku nelegálneho zamestnávania, t. j. predĺžiť lehoty v ktorých sa dá prihlásiť zamestnanec do sociálnej poisťovne. Zrýchliť celý proces registrácie novej firmy v sociálnej poisťovni.
• Implementovať znížené ale hlavne fixné lehoty kedy má daný štátny/verejný úrad vydať povolenie, vyjadrenie. V prípade ich nedodržania považovať, že žiadosť je schválená. Vylúčiť kumuláciu rôznych 30 dňových lehôt v prípade keď existuje závislosť na ďalších úradoch.
• Zrušenie povinných revízii elektrických zariadení (počítače, nabíjačky na telefóny, …) resp. zredukovať ich na výrobné zariadenia, ak to predpisuje výrobca zariadenia …
• Zrušenie povinnosti platiť poplatok za citovanie noriem (napr. v technickej správe k odovzdaniu časti budovy po rekonštrukcii, ale zariadenia ….)
• Zrušenie povinnej zdravotnej služby v malých prevádzkach …
• Výrazne zjednodušiť zákon o sociálnom poistení hlavne v časti povinnosti zamestnávateľa (napr. študent, dohodár, dôchodca pri prijme do 1000 €.

2. Zásadne znížiť celkové finančné zaťaženie podnikateľského prostredia

•  Zrušiť 8% percentnú daň na poisťovacie služby, ktoré poisťovne automaticky prenášajú do zvýšeného poistného. Daň takto platí poistenec a nie poisťovňa.
•  Zrušiť bankový odvod nakoľko je duplicitný s legislatívou EU a vedie k zvyšovaniu bankových poplatkov pre klientov bánk.
• Zákon o miestnych daniach a poplatkoch (582/2004 Z.z. vznp.) v spojitosti s VZN obcí a miest: Znížiť rozpätie dane z nehnuteľnosti (až 40x vyššia ako u nepodnikajúcich FO) Pritom sa často uplatňuje možnosť oslobodenia určitých sektorov od platieb DzN. V podstate je to dvojité zdanenie podnikateľskej činnosti.
•  Zákon o miestnych daniach a poplatkoch (582/2004 Z.z. vznp.): Prehodnotiť uplatňovanie „Developerského“ poplatku vo vzťahu k FO – nepodnikateľom. V spojitosti z daňou z nehnuteľnosti je to ďalšie zdanenie podnikateľskej činnosti.
•  Zákon o dani z motorových vozidiel (361/2014 Z.z. vznp.): Je potrebné prehodnotiť výšku poplatku. V tomto znení je to vlastne daň z podnikateľskej činnosti.
•  Zákon o koncesionárskych poplatkoch (68/2008 Z.z. vznp.): Zrušiť povinnosť platiť koncesionárske poplatky za zamestnancov (od troch z.) ktoré si platia zamestnanci doma. Jedná sa o dvojnásobné spoplatnenie, poplatok z podnikateľskej činnosti.

      3. Podporiť rozvoj a investície do rozvoja podniku

•  Zákon o dani z príjmu (595/2003 Z.z. vznp.): Skrátiť dobu odpisovania hmotného majetku, ktorá je dnes 40 rokov. 30 ročný podnikateľ by v určitých prípadoch musel podnikať do 70 rokov, aby sa mu investícia aspoň čiastočne prejavila v znížení základu dane z príjmu. Táto požiadavka akcentovala v prieskume rodinných podnikov.
• Posúdiť systém „Živnostenských licencií“, a zaviesť systém do legislatívy. Systém je spracovaný a preložený na posúdenie MH SR a MF SR od r. 2012.
•  Zrušiť zákonné ustanovenia, ktorým štát predpisuje podnikateľom povinnosť platieb (zvyšujúcim náklady firiem) voči zamestnancom (napr. rekreačné poukazy, 13. 14. plat a pod…), okrem zákonných mzdových, daňových a odvodových povinností. Prípadné finančné výhody (benefity) poskytnuté  zamestnancom riešiť výhradne cez sociálne dávky, resp. Sociálny fond firiem, prípadne daňovým zvýhodnením.
•  Zákon o tepelnej energetike ( 657/2004 Z.z., novela 100/2014 Z.z.): prehodnotiť, najmä vo väzbe na §§ 12 a 20, ktoré hovoria o sústave tepelných zariadení.

Znenie zásadne blokuje činnosť MSPaŽ v tom, že zamedzujú vykonávanie inovácii systému ústredného kúrenia v bytových domoch, čo vo veľkej miere zabezpečujú práve MSPasŽ.

4. Znížiť administratívne zaťaženie podnikateľov.

• Zákon o službách zamestnanosti (5/2004 Z.z. vznp): Zrušiť, resp. výrazne zjednodušiť  „Nahlášku“  voľných pracovných miest, ktorá má v súčasnosti  77 otázok jej vyhodnocovanie a spracovanie je aj na strane úradov práce zložité.

Prehodnotiť  podmienky zverejňovania platov a kvalifikačných podmienok pri inzerátoch ponúkajúcich zamestnanie. Zároveň prehodnotiť neúmerne vysoké až likvidačné pokuty za porušenie týchto dvoch ustanovení.

• Zákon o odpadoch (79/2015 Z.z. vznp): Výrazne zjednodušiť evidenciu odpadu, množstva, druhu a pod. u drobných prevádzok.
• Zákon o dani z pridanej hodnoty (222/2004 Z.z. vznp.):
  1. Výrazne zjednodušiť administratívu a účtovanie gastro lístkov, príspevkov zam. – zam., DPH. Zaviesť možnosť poskytnutia príplatku na stravu zamestnancovi formou zložky mzdy prostej dane z príjmu a odvodov z jeho súhlasom.
  2. Znížiť značne komplikovanú registráciu platiteľa DPH, podľa druhu tovaru, služby, výšky platby, krajiny a pod.
  3. Zvýšiť hranicu registrácie platiteľa DPH, na 100.000 €, Terajších 49790 € nezodpovedá potrebám MSP.
  4. Náklady na vzdelávanie detí, pokračujúcich v podnikateľskej činnosti rodiny (ako nástupník rodinného podnikania) uplatňovať ako odpočítateľnú položku zo základu DzP.  Tieto otázky boli často uvádzané ako prekážky v prieskum RP.
•  Zákon o ochrane osobných údajov (18/2018 Z.z. vznp): Naďalej znížiť administratívne povinnosti, projekty pri realizácii nariadenia EK, vytváraná systému GDPR v oblasti OOÚ.
• Zabezpečiť pripojenie bánk a finančných inštitúcii na CSRU (Centrálny systém referenčných údajov) v zmysle princípu jedenkrát a dosť pre štátne inštitúcie.

Prepojením na dáta štátnej správy bude odbúrané administratívne zaťaženie PO a FO pri dodávaní potvrdení pre banky a finančné inštitúcie a zároveň sa zníži riziko podvodov a špekulácii. Keďže existuje elektronická komunikácia s bankami, nezaťaží to štátny rozpočet.

5. Zákon o dani z príjmu (595/2003 Z.z. vznp.):

• Zrušiť povinnosti Transferového oceňovania v prípadoch:

–  rodinného podniku,

–  pri „nájomných“ vzťahoch medi manželmi a deťmi,

–  pri spoločnom podnikaní a využívaní majetku rodičov deťmi,

–  pri pôžičkách medzi rodičmi a deťmi neuplatňovať systém úrokov,

–  ak úhrnná hodnota transakcií rovnakého typu daného subjektu nepresiahne za kalendárny rok  (zdaňovacie obdobie) 100.000.- €. Otázka bola akcentované  v prieskum MSP a RP ako prekážka podnikania.

• Rodinné firmy – malé a stredné podniky – zmena momentu zdaňovania zamestnaneckých akcií a opcií.

Značná časť slovenskej ekonomiky  je v rukách pôvodných slovenských zakladateľov. Ide o podniky s 20-30 ročnou históriou kde pôvodní  otcovia zakladatelia z dôvodov veku ( 60-70 rokov) riešia nástupníctvo, ale nie každý ma možnosť presunúť rodinnú firmu na nástupcov v rámci rodiny (neochota detí pokračovať, pripadne ešte nie sú pripravení prevziať firmu). Riešením je intenzívnejšie zapojenie terajších kľúčových manažérov firmy prostredníctvom zamestnaneckých akcii/opcii.  Prekážkou je súčasný systém zdaňovania, daňová povinnosť vzniká okamžite z trhovej hodnoty transferovaného obchodného podielu (príjem, ktorý nebol realizovaný, nie reálne zarobené peniaze) a zamestnanec nemusí mať dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie dane, keďže reálny príjem dosiahne až keď svoj podiel na firme predá. Ak by hodnota firmy neskôr klesla, zamestnanec adekvátny príjem nezíska, ale predplatená daň sa už nevráti.

Možným riešením je odsunutie zdanenie podielu na moment realizácie príjmu (predaj akcii, pripadne priebežný dividendový prijem). V zahraničí (USA, Izrael, UK, FR, Nemecko) sú zamestnanecké akciové/opčné plány bežná súčasť trhu práce a kde je tento benefit vo veľkom využívaný majú moment zdanenia posunutý na moment exitu, t. j. predaja danej akcie.

• Je potrebné stimulovať investície do inovácií a zelenej ekonomiky formou znižovania základu dane z príjmov právnických osôb.
• Rekodifikovať ZDP. Sprehľadniť a zjednodušiť ustanovenia daňových predpisov, najmä zákona o dani z príjmov (ZDP)

Navrhujeme zjednodušiť a sprehľadniť ustanovenia celého ZDP, na ktorom je možné vidieť negatívne dopady priamych a nepriamych novelizácií realizovaných v poslednom období (napr. už len v základnej otázke, ktorou je sadzba dane).

•  Zohľadnenie holdingovej činnosti v ZDP

Navrhujeme zohľadniť holdingovú činnosť (činnosť spočívajúcu v nadobúdaní a správe účastí v obchodných spoločnostiach) a s tým súvisiaceho postavenia tzv. holdingovej spoločnosti do ZDP. Zohľadnenie úpravy holdingovej činnosti do slovenského právneho poriadku by so sebou nepochybne prinieslo viacero významných výhod, ktoré vo veľkej miere požívajú právne systémy, ktoré touto právnou úpravou v súčasnosti disponujú. Okrem iného zvýšenie atraktivity pre zahraničných investorov pri tvorbe štruktúr / nadnárodné skupiny pri optimalizácii ich aktivít, výhody z pohľadu cash poolingu a zníženie atraktivity offshore jurisdikcií pri tvorbe holdingovej štruktúry slovenskými podnikateľmi. Navyše, v zmysle dostupných štúdií a analýz zahraničných trhov je zrejmé, že holdingové spoločnosti evidujú značné zdaniteľné príjmy.

Navrhujeme zvážiť možnosť konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb v rámci skupiny spoločností a stálych prevádzkarní na území SR v prípade, že ústredie skupiny (spoločnosť) je rezidentom SR. Uvedené opatrenie spočívajúce v zriadení holdingovej štruktúry na území SR by predstavovalo významnú konkurenčnú výhodu oproti okolitým členským štátom.

•  Predĺženie lehôt na predkladanie dokumentácie správcovi dane

V spojitosti s úpravou daňového poriadku navrhujeme generálne predĺžiť dobu na predloženie dokumentácie, ktorú si vyžiada správca dane z 15 na 30 dní.

• Zrušenie dane z dividend

Navrhujeme zrušiť daň z dividend, ktorá je účinná od 01.01.2017. Zrušenie dane by malo množstvo pozitívnych vplyvov na podnikateľské prostredie (primárne malé a stredné podniky) a okrem iného by zvýšilo atraktivitu Slovenskej republiky pre zahraničných investorov.

•  Zlepšenie podmienok realizácie podnikových reorganizácií

Navrhujeme zjednodušiť a zlepšiť podmienky realizácie podnikových reorganizácií (zlúčenia, splynutia, rozdelenia a pod.) v zmysle ZDP, ktoré boli s účinnosťou od 01.01.2018 značne skomplikované, najmä pre malé a stredné podniky.

•  Uplatnenie daňovej straty podľa rozhodnutia daňovníka (všeobecne pre všetky „skupiny“ daňovníkov)

Navrhujeme zliberalizovať odpisovanie daňovej straty tak, aby bol daňovník oprávnený sa voľne rozhodnúť, v ktorom roku akú časť daňovej straty umorí. Predmetné opatrenia umožní daňovníkom variabilne narábať s daňovou stratou s ohľadom na jeho výsledky v podnikaní a podľa nich si tak znižovať základ dane.

• Postupné odpisovanie majetku podľa rozhodnutia daňovníka

Navrhujeme zliberalizovať odpisovanie majetku tak, aby bol daňovník oprávnený sa rozhodnúť, v ktorom roku a v akej výške bude majetok odpisovať. Predmetné opatrenia umožní daňovníkom lepšie kontrolovať ich cash-flow a pomôže rozvoju podnikania daňovníkov. 

• Zvýšiť limitnú hodnotu hmotného majetku pre odpisovanie na 4000 EUR
• Priznať ako daňové náklady firiem tie, ktoré sa tykajú  zdravotných výdavkov pre zamestnancov, napr. platby za nadštandardne prehliadky, celoročnú starostlivosť (typu Procare), prípadne ďalších nákladov na „wellbeing“ zamestnancov.
• Tvorba daňových opravných položiek a daňový odpis nevymožiteľných pohľadávok

Navrhujeme zjednodušiť proces tvorby daňových OP a daňového odpisovania nevymožiteľných pohľadávok jednotnou právnou úpravou. Dodávateľovi vzniká povinnosť odvodu DPH okamžite po dodaní služby a zároveň odvod dane z príjmu po podaní daňového priznania (bežne do 31.3.) aj napriek tomu, že odberateľ faktúru nezaplatí. V takom prípade dodávatelia nielen že nedostanú zaplatené za dodaný tovar či službu, ale musia zaplatiť  štátu DPH, ako aj daň z príjmu z pohľadávky. Súčasná legislatíva vyžaduje sledovanie formálnych úkonov (prihlásenie do konkurzu, exekúcie a pod.) a zároveň prihliada na časový test (tvorba daňovej opravnej položky a následný odpis do výšky vytvorenej opravnej položky) pre uplatnenie daňových odpisov. Skutočnosť, že faktúra nie je zaplatená v lehote splatnosti je však  okamžite zachytená v účtovníctve dodávateľa (účtovné opravné položky, odpis) s dopadom na výsledok hospodárenia. Tvorba daňových OP a daňový odpis pohľadávok však má svoje vlastné pravidlá a neutralita na dani z príjmov sa odráža až po niekoľkých rokoch.

Proces daňového odpisu nevymožiteľných pohľadávok je veľmi komplikovaný, keďže táto problematika je upravená viacerými zákonmi. Samotný zákon o dani z príjmu č. 595/2003 obsahuje niekoľko paragrafov naviazaných na odpis pohľadávok s odvolávkami na ďalší legislatívny predpis.

Návrh:

1. zjednodušiť a sprehľadniť pravidlá pri tvorbe daňových OP a daňovom odpise nevymožiteľných pohľadávok,
2. zaviesť jednotný model odpisu pre všetky nevymožiteľné pohľadávky na základe časového testu,
3. skrátiť lehoty pri tvorbe daňových OP),
4. ideálne zjednotiť model tvorby účtovných a daňových OP a účtovného a daňového odpisu pohľadávok tak, aby daňová neutralita tvorby OP a odpisu pohľadávok nastala v rovnakom momente, ako je zachytená v účtovníctve.

• Zjednodušiť výpočet základu dane a tým aj daňové priznanie

Odstrániť pravidlo „uznateľnosti“ daňových nákladov až po zaplatení (§17 ods. 19 595/2003), ktoré je výraznou odchýlkou od princípov aktuálneho účtovníctva a je administratívne náročne na riadne sledovanie.

• Obmedziť množstvo pripočítateľných a odpočítateľných položiek, položky  „po zaplatení“,  luxusné autá- vyžaduje prepočet nadväzne na základ dane… návrh, uznať daňové výdavky len do výšky odpisov z OC v sume 48 tis. eur, bez ohľadu na základ dane… neuhradené záväzky po lehote splatnosti – pripočítateľné položky. Táto agenda si vyžaduje  prípravu množstva vedľajších dokumentov. 

• Legislatívne zjednotiť terminológiu,  napr. pojem „obrat“  na uznanie daňovej licencie sa odvoláva na zákon 479/2009 o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, potom poznáme obrať podľa  zákona o účtovníctve, zákona o DPH a pod.

• Zrušiť požadované  vyhlásenia pri žiadosti o úľavy zo sankcií, alebo ich limitovať od významnej sumy… napr. od 3000  eur a viac.

• Odbúrať podávanie štatistických výkazov pri nevýznamných spoločnostiach. Štatistický úrad operatívne nereaguje na výsledky spoločností (aspoň raz ročne prehodnotiť).

• Uvoľnenie pravidla pre amortizáciu pohľadávok.  Keď firma v súčasnosti predá tovar, službu musí okamžite zdaniť vynos, i keď nedostane od klienta úhradu. Firma to dostane do daňových nákladov  až za 3 roky. V čase krízy to firmy vnímajú mimoriadne citlivo. Iné krajiny majú systém umorenia pohľadávok pružnejší

• Zavedenie „Loss carry back“ – spätný prenos strát tak aby daňovú stratu roku 2020 by bolo možne započítať oproti zisku roku 2019 a vyžiadať si preplatok na dani.

Podobný režim už dlhodobo uplatňujú viaceré krajiny (DE, FR, UK) a teraz ho plánujú spustiť viaceré ďalšie krajiny (CZ, US, NO). Jedná sa o odporúčané opatrenie zo strany OECD. Opatrenie dáva väčší zmysel ako súčasný prenos strát do budúcnosti (resp. by mohli platiť by paralelne), keďže firmy budú v neistote  kedy sa vrátia do ziskovosti. „Loss carry back“ by priniesol podnikom potrebnú hotovosť, i keby bol limitovaný (napr.  spätne max 3 roky 2019 – 2017).

6. Zákon o DPH (222/2004 Z.z. vznp.):

• V záujme zamedzenie daňových únikov vo výbere dane DPH zaviesť do legislatívy plošný režim prenesenia daňovej povinnosti, tzv. Reverse charge. 

• Dodatočné DPH kvôli možnosti odpočítania DPH z decembrových faktúr a bločkov 222/2004 – §51 – upraviť to tak, aby bolo možné DPH odpočítať v tom období  ktorom bola faktúra/bloček doručená alebo zaúčtovaná.

• Dodatočné DPH kvôli Revers charge faktúram. Zjednodušiť celý §20, tak aby nebolo potrebné vykonávať dodatočné DPH priznania preto, že faktúru bola doručená, schválená a zaúčtovaná neskôr. Výsledok dodatočného priznania je aj tak nula. 

• V §19 ods. 10 (378 zo zákona o obaloch) rozšíriť o možnosť odpočítania DPH, ktorá bola v minulosti odvedená z dôvodu „rozbitnosti“ alebo iného nenavrátenia vratného obalu.

• Zaviesť tzv. režim „bad debt relief“. V súčasnosti keď firma predá výrobok alebo službu musí odviesť výstupnú DPH aj keď mu zákazník nezaplatil. Slovensko je v skupine posledných štyroch EU krajín, ktoré majú takéto prísne nastavenie. Všetky ostatné EU krajiny umožňujú dostať od štátu naspäť DPH z neuhradeného výnosu. 

7. Zvýšiť zamestnanosť u MSP a Ž.

• Stanovenie príplatkov ku mzde, výšky minimálnej mzdy musí byť striktne viazané na parametre rastu národného hospodárstva, príp. na rast produktivity práce

Rast ekonomiky, cca  3,9 %  nekopíruje rast nákladov MSPaŽ (okrem iného mzdových, cien energií a pod.). Zvyšovanie MM a odvodov je potrebné zosúľaďovať s rastom ekonomiky, najmä u MSPaŽ.  MM rástla v r. 2018 10,3 %  v r. 2019 8,33%, odvody r. 2019 4,4%.

Návrh napr.:

• Upraviť zákonné ustanovenia ZP § 119 o výške minimálnej mzdy napr. na:

–   60% z mediánovej mzdy, tj. nie 60% z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.     Mediánová mzda korešponduje aj s návrhom európskej minimálnej mzdy.

–  Posúdiť možnosť zníženia  výšky min. mzdy ( 40% z mediánovej mzdy ?)  pri zamestnancoch s ukončeným základným, ale aj stredným odborným vzdelaním bez maturity,

–      Znížiť odvody za zamestnancov pre zamestnávateľov o -15-30%,

–      Oddeliť výpočet príplatkov za prácu od ich naviazania na min. mzdu,

K rastu min. mzdy obdržala pracovná skupina SAMP viacero pripomienok, najmä z regiónov východného Slovenska.

• Zákon o zdravotnom poistení (580/2004 Z.z. vznp.). Obmedziť v súčasnosti neobmedzený vymeriavací základ pre platby do ZP.ZP v súčasnosti stratilo charakter poistenia, je to vlastne daň z príjmu. 

• Zákon o sociálnom poistení (461/2003 Z.z. vznp.): Prehodnotením odvodov znížiť odvodové povinnosti zamestnávateľov. U dôchodcov starobného dôchodku neuplatňovať systém odvodov, resp. len z čiastky, prevyšujúcej starobný dôchodok. 

• Zlepšiť podmienky zamestnávania seniorov a „dohodárov“. Znížiť komplikované výnimky pri odvodoch. 

• Zákonník práce (311/2001 vznp.):

1. Zaviesť možnosť poskytnutia stravy (gastorlístkov) aj DOVP, ktorý napr., v rámci povolených 10 hod/týždenne pracuje dva dni v týždni á 5 hod.
2. Zaviesť inštitút „home officu“ (a zadefinovať ho prakticky, tak by firma nemusela posielať revíznych technikov do bytu zamestnanca pred tým než mu povolí „home office“ ci už občasný alebo trvalý + eliminovať zodpovednosť firmy za „pracovný úraz“ počas „home office“).
3. Zaviesť možnosť jednoduchšieho prepustenia zamestnanca kvôli jeho výkonnosti /zrušiť potrebu „vytýkajúcich“ listov a dlhé lehoty kým ho môže prepustiť.

8. Živnostenský zákon (455/1991 Zb. vznp.): Vrátiť živnosť vedenie účtovníctva medzi viazané živnosti s kvalifikačnými podmienkami (VS 2 roky praxe SŠ 4 roky praxe) a zároveň pripraviť zákon o Komore účtovníkov.

      Dlhodobá požiadavka Slovenského cechu informatiky, účtovníctva a manažmentu.

9. Zásadne zlepšiť vymáhateľnosť práva

• Uplatňovať  postihy za úmyselné vytváranie prieťahov, či už na strane sporových strán, alebo súdov.
• Zaviesť previerky sudcov, najmä v prípadoch:
  1. trvania konania súdneho sporu viac ako 5 rokov
  2. súbehu zásadne rozdielnych právnych názorov toho istého súdu v rovnakom konaní.           

10. Ukotviť definíciu Rodinného podnikania v legislatíve SR. Definíciu vypracovala SAMP v rámci prieskumu v projekte „r. 2018 Rok rodiny“ spolu s partnerskou organizáciou „Asociace malých a středních podniků a živnostníků v ČR“. SAMP predložila definíciu RP MH SR, MS SR a premiérovi Vlády SR. Vláda ČR definíciu prijala svojím uznesením 13.5.2019. MH odmietlo a odmietlo aj stretnutie k prerokovaniu návrhu.

11. Výrazne obmeniť štatúty Small Business Agency a Rady hospodárskej dohody s cieľom zakotviť účasť reprezentantov MSP a RP v týchto orgánoch. V tejto oblasti sa dlhodobo výrazne neplnia závery „Európskej charty pre malé podniky a „Small Business Act“ pre Európu. Niektoré výzvy v rámci Národných projektov z využitím prostriedkov EÚ vo verejnom obstarávaní (vyhlásené napr. Implementačnou agentúrou MPSVR SR) podmienku členstva v RHSD pre uchádzačov priamo obsahujú.

Vážený pán premiér,

sme pripravení poskytnúť zodpovedných expertov k priamemu prerokovaniu a posúdeniu navrhovaných opatrení podľa Vášho rozhodnutia a spolupracovať pri príprave nutných opatrení do legislatívy.

Bratislava 13.05.2020

Ing. Vladimír Sirotka. CSc.                                      Ing. Andrej Révay

prezident SAMP                                                      prezident SAF