HomeAktualityFórum

Rovná daň

Rovná daň má veľa otcov, ale len jeden je pokrvný Rozhovor pre Hospodárske noviny Malé a stredné podnikanie je podľa Vladimíra Sirotku u nás stá

Hosť v štúdiu TA3 – V. Sirotka o legislatíve pre rodinné podniky
Vystúpenie na rokovaní SAF
Zaslanie pripomienok za SAMP k materiálu „Cesta k rozumnému využívaniu eurofondov“

Rovná daň má veľa otcov, ale len jeden je pokrvný

Rozhovor pre Hospodárske noviny

Malé a stredné podnikanie je podľa Vladimíra Sirotku u nás stále v tieni veľkých investorov, hoci je vo vyspelých štátoch chrbticou ekonomiky. Podľa prepočtov Slovenského cechu informatiky, účtovníctva a manažmentu, ktorému Sirotka šéfuje, zo sto korún tržby má živnostník zisk len 12,75 koruny. Z toho by mal vyčleniť prostriedky na investície, no stačí to len na jednoduchú reprodukciu. Slovenská asociácia malých podnikov navrhuje znížiť daň z príjmov a DPH z 19 na 15 percent a prijať ďalšie opatrenia na uľahčenie podnikania, ktoré by viedlo z zvýšeniu zamestnanosti.
———————————-

Ministri hospodárstva štátov Európskej únie nedávno prijali smernicu o službách, ktorá liberalizuje ich poskytovanie. Aký bude mať vplyv na našich poskytovateľov služieb?
– Aj naši ľudia budú môcť vonku slobodnejšie podnikať, bez toho, aby im v tom bránili miestne zákona a predpisy. Myslím si, že liberalizácia služieb spôsobí odliv našich pracovníkov do zahraničia. Remeselnícke a iné firmy pôjdu von za lepšími zárobkami. Trh na Slovensku sa čiastočne vyprázdni. U nás ich pravdepodobne nahradia noví pracovníci z pobaltských, alebo balkánskych štátov. Na Slovensku bude pracovať čoraz viac cudzích robotníkov.

Zahraniční robotníci pracujú hlavne v menších firmách. Koľko ich je u nás?
– Vedia sa uplatniť najmä na východnom Slovensku. Pracujú u nás napríklad pracovníci v malých stavebných firmách, strechári z Ukrajiny a pod. Ale neviem povedať či legálne, alebo načierno. Naše ochranárske opatrenia nie sú až také tvrdé ako v iných krajinách Európskej únie.

V roku 2002 ste boli vedúcim tímu expertov, ktorí vypracovali návrh štátnej strednodobej politiky podpory malého a stredného podnikania, v ktorej ste navrhli aj rovnú daň. SDKÚ-DS pripustila, že autorom tejto myšlienky bolo KDH. Ale ani to vraj nie je pravda. Ako to podľa vás bolo?
– V rokoch 2001-2002 sme v rámci technickej asistencie vypracovali dokument „Štátna politika podpory MSP v SR na obdobie 2002-2005“. Projekt bol vypracovaný pre Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania, bol finančne podporený fondom Phare a mal slúžiť vláde SR pre stanovenie jej koncepcie v oblasti politiky podpory MSP, znižovania a zjednodušovania platieb dane z príjmu a odvodov do fondov. Nositeľom grantu však bola španielska firma Corporate Solution. Dodala analýzu daňových zákonov v Nemecku a ďalšie podklady. Môj kolektív pripravil domáce analýzy a návrhy. Materiál pripomienkovali všetky rezorty. Keď nastúpila súčasná vláda, niektorí jej predstavitelia boli spočiatku dosť opatrní a mali obavy, že naše návrhy spôsobia deficit v štátnom rozpočte 80 miliárd korún. Postupne však začali niektoré návrhy realizovať. Neprekáža mi, že politici prevzali naše myšlienky, hlavne že sa odvážili urobiť zmeny. Mali by však mať toľko slušnosti a povedať, že tieto predstavy sa zrodili v podnikateľskom prostredí. Pretože našej myšlienky sa zmocnili politici, zdá sa, akoby rovná daň mala veľa otcov.
Čo ste pôvodne navrhovali?
– Pretože zmeny v daniach niektorí z tejto vlády spochybňovali, museli sme doložiť množstvo podkladov a analýz. Medzi naše hlavné požiadavky patrilo vyrovnanie sadzby dane z príjmu príjmov právnických a fyzických osôb na 20 percent a postupne ju znižovať. Navrhli sme jednotnú sadzbu dane z príjmu a dane z pridanej hodnoty a jej ďalšie znižovanie na jednotných 14 až 16 percent. Vláda sa napokon rozhodla zjednotiť ju na 19 percent.

Dnes tvrdíte, že rovnú daň treba znížiť na 15 percent…
– Áno a vidieť, že politici sa toho chytajú. Pripravili sme programový dokument podpory MSP pre roky 2006-2010 a návrh opatrení, ktorý sme prijali na programovej konferencii SAMP 30.502006. Podarilo sa nám myšlienkovo zjednotiť už dvanásť podnikateľských organizácií, ktoré sa zúčastnili na konferencii, resp. do dokumentu doplňujú ich predstavy a pridávajú sa ďalšie. Materiál bude spoločný a po ustanovení novej vlády jej ho predložíme, s vládou musíme konštruktívne spolupracovať, ale jeho autorstvo si už nedáme vziať.

Čo navrhujete do budúcnosti?
– Prostredie pre malých a stredných podnikateľov stále nie je také dobré, ako by sme si želali. Treba stabilizovať legislatívne prostredie, vymožiteľnosť práva, zlepšiť prístup ku kapitálu, štartovaciu podporu začínajúcemu podnikateľovi neviazať na povinnosť, byť najprv niekoľko mesiacov evidovaný na úradoch práce, znížiť administratívu, odbúrať niekoľkonásobné predkladanie dokladov v tej istej veci na rôznych úradoch, pre malých a stredných domácich podnikateľov uplatňovať porovnateľnú podporu ako u zahraničných investorov, zlepšiť možnosti ich vzdelávania a týmto všetkým v konečnom dôsledku zvýšiť ich schopnosť konkurovať.

Niektorí podnikatelia navrhujú zmeniť aj Živnostenský zákon.
– Súhlasím, lebo treba odstrániť rôzne výnimky zo vzdelania a praxe, ktoré sa v súčasnosti nahrádzajú rôznymi skúškami pred živnostenskými a spoločenskými organizáciami. Podmienky pre podnikanie by mali byť pre všetkých rovnaké. Tým by sa obmedzil klientelizmus a korupcia.

Aké sú vaše konkrétne návrhy?
– Napríklad to, aby si malý podnikateľ mohol „kúpiť licenciu“ na jeden rok bez nutnosti viesť účtovnú evidenciu. Chceme presadiť, aby rekondičné pobyty samozamestnávateľov uznal štát ako výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov, umožniť živnostníkovi čerpať sociálny fond tak, ako to môže jeho zamestnanec. Živnostníci by mali mať možnosť odrátať si od daní príspevky pre deti na kultúru, školstvo a šport, lebo je to prevencia proti drogovej a inej závislosti a rovnako poplatky na školné (ak budú zavedené). Štát by mal jasne vytýčiť ciele hospodárskej politiky a uľahčiť malým podnikateľom napojenia sa na veľkých investorov. K tomu je potrebné uľahčiť živnostníkom prístup k pôžičkám, rozšíriť mikropôžičkový fond, rizikový kapitál, pokračovať v uplatňovaní fondu transferu technológií, zvážiť obnovu fondu na podporu exportu a v oblasti zamestnanosti k nim pristupovať tak, ako u zahraničných investorov, znížiť cenu práce znížením platieb do fondov, vrátane zjednodušenia ich výpočtu a mechanizmu odvodu.

Ing. Vladimír Sirotka, CSc.
Prezident Slovenskej asociácie malých podnikov