Slovenská asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov (SAMP) vykonala prieskum MSP a RP v rokoch 2017 -2019 plošne na celom území Slovenska.
Slovenská asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov (SAMP) vykonala prieskum MSP a RP v rokoch 2017 -2019 plošne na celom území Slovenska. Na prieskume spolupracovali tri školy,
Na Slovensku je registrovaných cca 550 000 podnikateľských subjektov, pričom až 99 % tvoria MSP, pričom. Slovensko je krajinou malých a stredných podnikov, pričom niet vari rodiny, v ktorej by nebol podnikateľ, živnostník. Otázka prosperita štátu, rodiny, je teda otázkou prosperity MSP a rodinného podnikania. Pre spoločnosť je rodinný podnik klasickým modelom podnikania, v rámci ktorého naši predkovia zdieľali svoje skúsenosti so svojimi deťmi a tie zase so svojimi deťmi. Značnú časť MSP tvoria práve rodinné podniky. Slovenská legislatíva však pojem „rodinný podnik“ a definíciu rodinného podniku nemá ustanovenú.
- V rokoch 2017 – 2019 prebehol prieskum podnikateľského prostredia MSP na Slovensku a v Česku., so zameraním okrem iného na rodinné podniky, ktorý uskutočnili partnerské organizácie, Slovenská asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov a
- „Asociace malých a středních podniků a živnostníků ČR“.
Na prieskume sa zúčastnilo aj šesť vysokých škôl:
- Ekonomická univerzita Bratislava,
- Paneurópska vysoká škola v Bratislave,
- Vysoká škola ekonomiky a manažmentu v Bratislave,
- Technická univerzita v Liberci,
- Vysoká škola finanční a správní Praha a
- Vysoká škola ekonomická Praha. Z vyhodnotenia prieskumu vzniklo viacero návrhov opatrení k zlepšeniu podnikateľského prostredia MSP na Slovensku.
Na základe prieskumu boli formulované „Návrhy opatrení SAMP“, ktoré smerujú k zlepšovaniu podnikateľského prostredia a tiež zmierneniu niektorých negatívnych dopadov legislatívy na podnikateľské prostredie, najmä z pohľadu MSPaŽ a Rodinného podnikania.
Sú stručným súhrnom poznatkov, získaných v prieskume stavu podnikateľského prostredia MSP a RP v r. 2017 -2019 a v projekte „Rok 2018 – Rok rodiny, v ktorom v spolupráci s partnerskou organizáciou „Asociace malých a středních podniků a živnostníků v ČR“ AMSPaŽ ČR paralelne prebiehal prieskum v Česku.
Výsledky boli prezentované na v poradí už tretej Medzinárodnej konferencii
MSP a rodinné podnikanie v Európe a na Slovensku, k výmene skúseností a príkladov v rámci podpory podnikania rodinných podnikov, malých a stredných podnikov naprieč Európou.
O výsledky prieskumu sa chceme podeliť so širokou členskou základňou SAMP a s podnikateľskou a odbornou verejnosťou a prijať odporúčanie kompetentným orgánom na zlepšenie stavu MSP a rodinného podnikania na Slovensku. Preto sme n konferenciu pozvali aj expertov pre oblasť podnikania malých a stredných podnikov v EÚ.
Partneri podujatia – Slovenská asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov (SAMP), Slovenská živnostenská komora (SŽK) a SME Europe, spolu s účastníkmi konferencie sa zhodli na potrebe prijatia opatrení za zlepšenie podmienok pre rodinné podnikanie (RP) a celkové podnikateľské prostredie v Slovenskej republike:
- Zapracovať definíciu rodinného podnikania do príslušnej legislatívy SR a vytvoriť podmienky pre rozvoj rodinných firiem a živností;
- Prehodnotiť povinnosti transferového oceňovania v prípadoch rodinného podniku;
- Prehodnotiť povinnosť úhrady koncesionárskych poplatkov za zamestnancov v rodinnom podnikaní;
- Vytvoriť legislatívne možnosti, aby náklady na vzdelávanie detí a blízkych rodinných príslušníkov v rodinnom podnikaní mohlo byť odpočítateľnou položkou zo základu dane, keď je potrebné k zabezpečeniu následníctva rodinného podnikania;
- Vytvoriť predpoklady pre vznik legislatívnych úprav zjednodušenia administratívy a platenia daní a odvodov pre subjekty rodinného podnikania, formou živnostenských licencií pre rodinné podniky;
- Výrazne zjednodušiť a zaviesť plne elektronickú formu ohlasovania voľných pracovných miest;
- Prehodnotiť a zrušiť neobmedzenú výšku vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie;
- Zjednodušiť podmienky a upraviť povinnosti uzatvárania zdravotnej služby v subjektoch rodinného podnikania;
- Prehodnotiť a zjednodušiť evidenciu odpadu, množstva a druhu, v zmysle zákona o odpadoch, u drobných prevádzok a pri subjektoch rodinného podnikania;
- Stanoviť platnosť legislatívnych opatrení, ktoré majú priamy dopad na hospodárenie subjektov vždy k 1.januáru nasledujúceho roka,
- Zúčastnení sa dohodli na vytvorení odbornej nepolitickej platformy k prezentácii názorov a formulácií návrhov a opatrení k podpore MSP a RP na Slovensku.
Česká republika
Definice rodinného podnikání:
„Rodinným podnikem je rodinná obchodní korporace nebo rodinná živnost“.
- Rodinnou obchodní korporací je obchodní korporace, ve které je nadpoloviční počet společníků tvořen členy jedné rodiny a alespoň jeden člen této rodiny je jejím statutárním orgánem nebo ve které členové jedné rodiny přímo nebo nepřímo vykonávají většinu hlasovacích práv a alespoň jeden člen této rodiny je členem statutárního orgánu této obchodní korporace. Za rodinnou obchodní korporaci se považuje také obchodní korporace, ve které většinu hlasovacích práv vykonává ve prospěch jedné rodiny fundace nebo svěřenský správce svěřenského fondu, pokud je současně alespoň jeden člen této rodiny členem statutárního orgánu fundace nebo svěřenský správce svěřenského fondu.
- Rodinná živnost je podnikání, na kterém se svou prací nebo majetkem podílejí nejméně dva členové jedné rodiny a nejméně jeden z členů této rodiny je držitelem živnostenského nebo jiného obdobného oprávnění nebo je oprávněn k podnikání z jiného důvodu.
- Za členy jedné rodiny se pro účely rodinného podniku považují společně pracující manželé nebo partneři nebo alespoň s jedním z manželů nebo partnerů i jejich příbuzní až do třetího stupně osoby s manžely nebo partnery sešvagřené až do druhého stupně, dále osoby příbuzné v přímé linii nebo sourozenci. Je-li mezi nimi osoba, která není plně svéprávná, zastupuje ji při hlasování zákonný zástupce, pokud je nezletilá, zastupuje ji opatrovník.
Do nového roku s vládní podporou nástupnictví.
Rodinné firmy od příštího roku snáze dosáhnou na finanční podporu.
Příští rok budou moci rodinné firmy, jichž je dle Asociace středních a malých podniků a živnostníků ČR v Česku více než milion, získat od Českomoravské záruční a rozvojové banky výhodnější úvěry, popřípadě záruky ke komerčním úvěrům. Zároveň, zřejmě od druhého čtvrtletí, dostanou možnost požádat o certifikát, že jde o rodinný podnik.
Chystá se cílená podpora rodinným firmám, kterých je podle odhadů Asociace středních a malých podniků a živnostníků ČR (AMSP) v Česku více než milion.
Příští rok budou moci firmy získat od Českomoravské záruční a rozvojové banky (ČMZRB) výhodnější úvěry, popřípadě záruky ke komerčním úvěrům. Zároveň od příštího roku, pravděpodobně už druhého čtvrtletí, dostanou možnost požádat o certifikát, že jde skutečně o rodinný podnik.
„V případě programu Expanze poskytujeme záruku ke komerčnímu úvěru, kterým jsou financovány provozní nebo investiční výdaje. Záruku poskytujeme zdarma k úvěrům od jednoho do 40 milionů korun a až do výše 80 procent jistiny úvěru. Ručení nabízíme až na 12 let,“ popisuje mluvčí ČMZRB Marie Lafantová.
Bezúročné úvěry
V programu Záruka 2015 až 2023 budou rodinné firmy moci využít ručení v souvislosti s převodem obchodního podílu z jednoho rodinného příslušníka na druhého. Záruka bude poskytnuta až do 80 procent jistiny úvěru, maximálně však 30 milionů korun, a to až na osm let. Samotný úvěr bude nicméně muset poskytnout komerční banka. Proč firmy, v nichž nastupuje nová generace, potřebují úvěr či ručení?
Rodinné firmy si budou moci v rámci programu Expanze žádat o bezúročné úvěry na provoz a investiční projekty v rozmezí 650 tisíc až 60 milionů korun na deset let, včetně odkladu splátek jistiny až o čtyři roky.
„Máte například firmu, kde chce odejít táta, který ji založil, do důchodu a předat ji synovi. Jeden z důvodů, proč zůstává, je nějaká životní úroveň. Zároveň se nechce dostat do situace, aby za pět let šel syna prosit o peníze“
Vysvětluje Libor Musil, místopředseda AMSP a zakladatel společnosti Liko-s. „Standardně to funguje tak, že u většiny rodinných firem si zakladatel nevyplácí moc zisk a nechává peníze ve firmě. Když odchází, rád by si je vyplatil. Jenže tím může firmu oslabit a snížit její likviditu. Takhle dostane firma, respektive nástupník, úvěr, aby měl potřebné provozní prostředky,“ doplňuje.
Tím chystaná podpora nekončí. Rodinné firmy si budou moci v rámci programu Expanze žádat o bezúročné úvěry na provoz a investiční projekty v rozmezí 650 tisíc až 60 milionů korun na deset let, včetně odkladu splátek jistiny až o čtyři roky. Za standardních podmínek si mohly firmy žádat o úvěr ve výši jeden až 45 milionů korun do 45 procent výdajů a s kratší dobou splatnosti sedmi let. Výzvy budou zveřejněny už v lednu, žádosti půjde podávat od dubna. Banka má připravené na úvěry a záruky miliardy korun.
Spuštění registrace
„Dosud naši ekonomiku táhly investice ze zahraničí. Teď by měly investovat střední a malé firmy, které budou více investovat do výstavby a vývoje. Chceme se přiblížit německému modelu, kde ekonomika stojí primárně na rodinných firmách,“ vysvětluje Musil.
Aby firmy mohly o výhodné podmínky žádat, je třeba vyřešit ještě jednu věc – přesně vymezit, co rodinná firma je. Definici už letos v květnu schválila vláda. Zatím však žádná z firem nemá potřebné oficiální osvědčení. To se má brzy změnit. Spuštění registrace rodinných firem chystá resort průmyslu od března příštího roku.
Registrace bude probíhat pod AMSP. Vzniknout má registrační výbor, kde bude zástupce asociace, ministerstva průmyslu a obchodu, hospodářské komory a ČMZRB. „Na našich stránkách bude formulář, který pak vyplněný žadatel pošle výboru k posouzení. Pokud splní definici, značku dostane,“ doplnil Musil. S tím, že o výši poplatku za registraci ještě nebylo rozhodnuto.
Nejde o jedinou formu podpory, které by se rodinné firmy mohly dočkat. Řeší se i možné dotace. „V současné době ministerstvo připravuje nové programové období 2021–2027 a uvažujeme o možných podporách pro tento druh podniků. Zvažovanou podporou je vyhlašování cílených výzev v rámci stanovených programů,“
Uvedla mluvčí resortu průmyslu Štěpánka Filipová.
Definice Rodinného podniku
Rodinnou obchodní korporací je obchodní korporace, v níž je nadpoloviční počet společníků tvořen:
členy jedné rodiny, alespoň jeden člen této rodiny je jejím statutárním orgánem,nebo ve které členové jedné rodiny přímo či nepřímo vykonávají většinu hlasovacích práv a alespoň jeden člen této rodiny je členem statutárního orgánu této korporace.Za rodinnou obchodní korporaci se považuje i korporace, v níž většinu hlasovacích práv vykonává ve prospěch rodiny nějaká fundace či správce svěřenského fondu, pokud je současně aspoň jeden člen této rodiny členem statutárního orgánu fundace nebo svěřenský správce svěřenského fondu. Rodinná živnost je podnikání, na němž se svojí prací anebo majetkem podílejí nejméně dva členové jedné rodiny, přičemž nejméně jeden z členů této rodiny je držitelem živnostenského nebo jiného obdobného oprávnění, či je oprávněn k podnikání z jiného důvodu.
Za členy jedné rodiny se pro účely rodinného podniku považují:
společně pracující manželé nebo partneřinebo alespoň s jedním z manželů nebo partnerů i jejich příbuzní až do třetího stupně, osoby s manžely nebo partnery, sešvagřené až do druhého stupně, dále osoby příbuzné v přímé linii nebo sourozenci.Je-li mezi nimi osoba, která není plně svéprávná, zastupuje ji při hlasování zákonný zástupce. Pokud je taková osoba nezletilá, zastoupí ji opatrovník.
Niektoré dôležité zmeny legislatívy v podnikateľskom prostredí v r. 2019/2020.
Problematika je veľmi široká a v príspevku sa preto budem venovať niektorým vybraným najdôležitejším zmenám, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie, najme prostredie Malých a stredných podnikov a živnostníkov (MSPaŽ) v r. 2020, v oblastiach, ako:
- Účtovníctvo a archivácia
- Dane
- Odvody do ZP a SP
- Administratíva
- A zmenám, ktoré zvyšujú, resp. znižujú záťaž MSPaŽ.
- Účtovníctvo
- Závažné porušenie zákona o účtovníctve
(novela zákona o účtovníctve 275/2017 Z.z. z 11.10.2017)
Zavedenie inštitútu „Závažného porušenia zákona o účtovníctve“. Závažným porušením zákona sa bude rozumieť opakované porušenie postupu účtovania, nekomunikovanie s Daňovým úradom zo strany podnikateľa (účtovnej jednotky), skresľovanie hospodárskeho výsledku nesprávnym vedením účtovníctva, správnych deliktov nevedenia účtovníctva, nezostavenia účtovnej závierky, účtovania mimo účtovných kníh, účtovania o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol, nezaúčtovania účtovného prípadu, ktorý jej vznikol. a pod.
Súvisí to so znením zákona najmä v § 4 ods. 1, § 6 ods. 4 a § 11 ods.3. Bližšie, ak:
- účtovná jednotka (ÚJ) nevedie účtovníctvo,
- účtovná jednotka nezostavila účtovnú závierku,
- viedla zápisy mimo účtovných kníh,
- zaúčtovala účtovný prípad, ktorý nevznikol,
- nezaúčtovala účtovný prípad, ktorý vznikol.
Opatrenie sa bude týkať prípadov konania ÚJ, uskutočnených a zistených v r. 2018, po 31.12.2017.
Od 1. 1. 2018 pribudla sankcia vo forme možnosti zrušenia živnosti. Aplikovať sa bude môcť v prípade osobitne závažného porušenia zákona o účtovníctve, t. j. pri opakovaných porušeniach Trvá však, že pri opakovanom porušovaní zákona o účtovníctve možno uložiť podnikateľovi sankcie vo forme finančnej pokuty (až do výšky 3 mil. €). Zmena vychádza z novely č. 275/2017 Z. z. zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
- Archivácia účtovných dokladov
Lehota na archiváciu účtovných dokladov sa predlžuje, z terajších 5 rokov na 10 rokov. Toto opatrenie sa bude týkať aj tých dokladov, ktorým ešte k účinnosti novely zákona neuplynula pôvodná 5 ročná doba archivácie. Ak teda bol doklad uložený napr. v r. 2015, a v r. 2019 ešte neuplynula 5 ročná doba, tak sa povinnosť archivácie predĺži na 10 rokov, teda do r. 2025. (navýšenie poplatkov za úschovu a skladovanie).
Voľnosť archivovať v písomnej či elektronickej forme zostáva zachovaná. Pokuta za nesplnenie si archivačnej povinnosti zostáva zachovaná vo výške 10 000 €.
Novela č. 275/2017 Z. z. zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
3. Lehota na uloženie „Oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky“ sa predlžuje z terajších piatich dní na pätnásť dní.
Týka sa to aj novo schválených účtovných závierok, účtovnou jednotkou zostavených po otvorení účtovných kníh, keď novou účtovnou závierkou ÚJ nahradila už jej schválenú a uloženú účtovnú závierku. Súvisí to s § 16 ods. (10).
- Novovzniknutá, alebo nástupnícka ÚJ
- 16 2 ods. 11 hovorí o tom, že „Ak nástupnícka účtovná jednotka pri zrušení bez likvidácie nie je novovzniknutou účtovnou jednotkou, má povinnosť opätovne prehodnotiť svoje zatriedenie do veľkostných skupín a zohľadniť veľkosť majetku a priemerný prepočítaný stav zamestnancov, ktoré prevzala od zanikajúcej účtovnej jednotky.“
Ak ÚJ vznikne zlúčením alebo rozdelením, novovzniknutá ÚJ je povinná prehodnotiť veľkostné podmienky, hodnotu majetku a počet zamestnancov. Týmto sa upravuje doteraz všeobecný spôsob začlenenia do veľkostnej skupiny.
Ak je nástupnícka ÚJ novovzniknutá, tak sa môže rozhodnúť na zaradenie do veľkostnej skupiny účtovných jednotiek.
- Zjednodušenie podnikania v rámci priestoru EÚ
V oblasti účtovania sa umožní účtovať podľa IAS/IFRS, ak európska spoločnosť alebo družstvo premiestnili svoje sídlo na územie SR, ak pred týmto premiestnením účtovali a zostavovali individuálnu účtovnú závierku podľa IAS/IFRS.
Na základe vyššie uvedeného nebude potrebné prehodnocovať ocenenie majetku a záväzkov (vrátane odpisov a opravných položiek). Za prvotné ocenenie majetku a záväzkov sa považuje ocenenie obstarávacou cenou, vykonané pred premiestnením sídla ÚJ.
- Zmeny v daňovej oblasti
2020
Nezdaniteľná časť na daňovníka zvyšuje sa z 19,2 násobku ŽMin. Na 21 násobok.
K 1.1.2020 je 210,20 €
Nezdaniteľná časť na daňovníka (pri výpočte preddavkov na daň) je 367,85 €
V ročnom zúčtovaní:
- Ak daňovník má ZDzP do 506,56 € (92,8 násobku Ž min) … nezdaniteľná časť 4.414,20 €
- Ak vyšší ako 506,56 €, tak výpočet: 9290,84 € – (základ dane : 4)
(suma 9290,84 € = 44,2 násobku Ž min.)
- Ak dosiahne ZDzP 163,36 € a viac, tak nezdaniteľná čiastka = 0 €
Nezdaniteľná čiastka na manželku (manžela):
- Ak daňovník dosiahne ZDzP do 37.163,36 € (176,8 x Ž Min.), tak NČasť na manželku sa vypočíta = 4035,84 – vlastný príjem manželky
- Ak daňovník dosiahne ZDzP vyšší ako 37.163,36 € (176,8 x Ž Min.), tak NČasť na manželku sa vypočíta = 13.326,68 € – (základ dane : 4) – vlastný príjem manželky
13.326,68 € = 63,4 x Živ. Min.
- Ak dosiahne ZDzP 306,72 € a viac, tak nezdaniteľná čiastka na manželku je 0 bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.
Nová sadzba dane. Uplatní sa po prvý raz pri DP za rok 2020:
- Pri príjmoch § 6 ods. 1 a 2 Zo zákona o dani z príjmov: nová sadzba 15 %, zo ZDzP ak jeho príjmy neprekročia 100.000 €
- Ak neprekročia, tak tak ako doteraz:
19 % zo ZDzP do výšky 176,8 násobku ŽMin. vrátane, teda do 37.163,36 € za rok 2020.
25 % zo ZDzP presahujúceho 176,8 násobku ŽMin. vrátane, teda presahujúceho 37.163,36 € za rok 2020.
- Zasielanie výziev Daňovým úradom účtovnej jednotke -podnikateľovi
Toto opatrenie umožňuje Daňovému úradu ( § 23b Zákona o účtovníctve) zasielať účtovnej jednotke najprv výzvy na odstránenie nedostatkov v podaniach na DÚ, ak JÚ napr.:
- neuloží účtovné dokumenty do registra účtovných závierok
- uložila nesprávny vzor účtovnej závierky
- uložila nesprávny vzor o dátume schválenia účtovnej závierky
- vyplnila nesprávne údaje v registri účtovných závierok
Bližšie: … účtovná závierka a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky vyhotovené v listinnej podobe sa doručujú daňovému úradu (§23b ods, (1), (3),(5).
Daňový úrad listinnú podobu prevedie do elektronickej podoby a overí, či majú správne vyplnené všeobecné náležitosti (podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b), vyplnené všeobecné náležitosti (podľa § 17 ods. 2 písm. c) až g) a či účtovná závierka obsahuje všetky súčasti podľa (§ 17 ods. 3 alebo ods. 4.). Ak ÚJ neuložila dokumenty (podľa § 23 ods. 2), neuložila ich v správnej podobe podľa (§ 23a ods. 2), doručené podanie bolo podané na nesprávnom vzore, neobsahuje náležitosti alebo ÚJ chyby neodstránila v lehotách (podľa § 23a ods. 3 a 4), daňový úrad ju vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením.
- Ak ÚJ nedostatky v požadovanom rozsahu a v lehote určenej daňovým úradom odstráni, považuje sa takto doručené podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného doručenia podania.
- Ak JÚ nevyhovie výzve daňového úradu na odstránenie nedostatkov v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa podanie dokumentov (podľa 23 ods. 2) za nedoručené.
Novela takto dáva možnosť odstrániť uvedené nedostatky bez postihu.
- Index daňovej spoľahlivosti
Zámer vytvorenia „Indexu…“ sleduje vytvorenie systému objektívnych ukazovateľov (kritérií), ktorými budú podnikatelia hodnotení. Zámer sa zavádza od 1.1.2018. Systém počíta aj s uplatnením niektorých benefitov, výhod pre daňové subjekty s vysokou spoľahlivosťou oproti tým, ktoré budú vyhodnotené ako nespoľahlivé, resp. menej spoľahlivé.
- Reforma daňového tajomstva a verejné zoznamy (Problematické)
Prísnejšia ochrana daňového tajomstva
Od roku 2018 sa za daňové tajomstvo nepovažuje informácia, ktorá je alebo bola uverejnená vo verejnom zozname alebo vo verejnom registri. Týka sa to takisto informácií ohľadom prebiehajúcej daňovej kontroly u podnikateľského subjektu.
Ďalej budú verejne dostupné zoznamy:
- zoznamy daňových subjektov registrovaných na DPH a spotrebné musí od roku 2018 obsahovať aj dátum, od ktorého je daný subjekt registrovaný
- štvrťročne bude zverejnený zoznam daňových subjektov s výškou ich vyrúbenej dane z príjmov (aj dodatočne vyrúbenej, aj daňovej straty). Toto sa zatiaľ týka len právnických osôb, nie fyzických (živnostníci)
- Reforma inštitútu daňového tajomstva od 1. 1. 2018 má za cieľ zvýšenie daňovej transparentnosti. V prvom rade výnimky z daňového tajomstva už nebudú taxatívne vymedzené v zákone, ale štátny orgán, orgán územnej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba budú musieť preukázať oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva, ktorá bude vyplývať len z plnenia ich úloh podľa tohto zákona, osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy.
Definícia daňového tajomstva bola veľmi obsiahla, bez vymedzenia konkrétnych informácií, ktoré pod ňu spadajú, v tomto smere dochádza k spresneniu – po novom nebude možné sprístupniť alebo oznámiť napr. údaje, ktoré daňový subjekt nahlásil pri plnení svojej registračnej povinnosti, údaje o jeho podnikateľskej činnosti (informácie o objednávkach, dodávateľoch, o finančnej situácii daňového subjektu,- účtovné závierky v zbierke listín (?) o bankových úveroch a pod.).
Za daňové tajomstvo sa naopak nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná a po novom ani informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.
Novela č. 267/2017 Z. z. zákona 563/2009 Z. z. zákona o správe daní (daňový poriadok).
Problematické
- štvrťročne sa bude zverejňovať zoznam daňových subjektov s výškou uplatneného nadmerného odpočtu (mesační platitelia)
- Zmeny v mzdových nákladoch
Opatrenia, zvyšujúce finančné zaťaženie firmy (výdavky).[1]
- Minimálna mzda.
MM: V r. 2017 MM 435 €/mes., od. 1.1.2018: 480 €/mes., nárast o 45 €, – 10,3448 %.
v r. 2019 zvýšila na 520 € /mes., o 40 €. – nárast o 8,3333 %.
Pripravuje sa zvýšenie na 600 € /€ mesačne? Predstavovalo by to nárast o 15,3846 %.
Zároveň stúpla aj Hodinová min. mzda:
v r. 2016: 2,328 €, v r. 2017 zvýšila o 10,738 %, v r, 2018 o 0,259 €, na 2,759 €, o 11,036 %,
v r. 2019 na 2,989 €/h. o 10,833 % v.r 2020 3.333 € o11,50%
Vývoj MM:
Rok | Priemerná mzda | Minimálna mzda 50% PM = vym. základ |
2020 | 580 (nárast o 11,54 %) | |
2019 | 520 (nárast 8,333 %) | |
2018 | 1013 € | 480 € (nárast 10,344 %) |
2017 | 954 € | 435 € 477 € pre r. 2019 (dva roky dozadu) |
2016 | 912 € | 405 € 456 € pre r. 2018 (dva roky dozadu) |
2015 | 883 € | 380 € |
2014 | 858 € | 352 € |
2013 | 824 € | 338 € |
2012 | 805 € | 327 € |
2011 | 786 € | 317 € |
2010 | 769 € | 308 € |
2009 | 745 € | 296 € |
Minimálna hodinová mzda:
Kalendárny rok | Minimálna hodinová mzda | ||
2020 | 3,333 € / hod. (40 h./týžd.)
|
||
2020 | 3,4405 € (pri 38,75 h/týžd.)
3,5552 € (pri 37,50h/týžd.)
|
||
2019 | 2,989 € / hod. 8,336 % | ||
2018 | 2,759 € 10,36 % | ||
2017 | 2,500 € 10,738 % | ||
2016 | 2,328 € | ||
2015 | 2,184 € | ||
2014 | 2,023 € | ||
2013 | 1,941 € | ||
2012 | 1,880 € | ||
2011 | 1,822 € | ||
2010 | 1,768 € | ||
2009 |
|
||
Pozor, je potrebné aplikovať výpočet minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti práce v zmysle Zákonníka práce a násobiť príslušným koeficientom.
Čistá mzda z min mzdy vzrástla:
v r. 2018 na 403,18 €, oproti r. 2017 (374,11 €) nárast o 29,07 €, t.j. o 7,7704 %. €,
v r. 2019/2020
Minimálna mzda v roku 2018 a 2019 pre jednotlivé stupne náročnosti práce
Stupeň náročnosti práce | Koeficient minimálnej mzdy | Minimálna mzda (mesačná) | Minimálna mzda (hodinová) 40 hod./týždeň |
Minimálna mzda (hodinová) 38,75 hod./týždeň |
Minimálna mzda (hodinová) 37,50 hod./týždeň |
2019/2020 | 2019/2020 | ||||
1 | 1,0 | 520/580 | 2,9890/ 3,3330 | 2,8480/ 3,4405 | 2,9429/ 3,5552 |
2 | 1,2 | 624/696 | 3,3108/ 3,9996 | 3,4176/ 4,1286 | 3,5315/ 4,2662 |
3 | 1,4 | 728/812 | 3,8626/ 4,6662 | 3,9872/ 4,8167 | 4,1201/ 4,9773 |
4 | 1,6 | 832/928 | 4,4144/ 5,3328 | 4,5568/ 5,5048 | 4,7087/ 5,6883 |
5 | 1,8 | 936/1044 | 4,9662/ 5,9994 | 5,1264/ 6,1929 | 5,2973/ 6,3994 |
6 | 2 | 1040/1160 | 5,5180/ 6,6660 | 5,6960/ 6,8810 | 5,8859/ 7,1104 |
Pre úplnosť: Vývoj minimálnej, čistej a tzv. super hrubej mzdy za posledných päť rokov:
2016 2017 2018 2019 2020
Minimálna mzda: 405,00 435,00 480,00 520,00 580,00
Čistá mzda zamestnanca: 344,31 374,11 € 403,18 €
Celková cena práce (náklady): 547,56 € 588,12 € 648,96 € 703,04
(v prípade, že si zamestnanec uplatní odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka).
Zamestnávateľ si však už nemohol v r. 2018 uplatniť odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie, čo sa prejavilo v náraste celkovej ceny práce o 87,85 € (z toho odvody zamestnávateľa o 42,85 €). (V prípade jej zachovania v r. 2018 by náklad na odvody stúpol o 69,85 €).
Zákonná minimálna mzda platí aj pre „dohodárov“ (DOVP, DOPČ), pozor si musia dať aj štatutári firiem v ktorej sú zamestnaní práve na minimálnu mzdu, tiež zamestnávatelia v prípade ich zamestnancov, ktorí síce nepoberali minimálnu mzdu, ale mzdu v rozhraní 435 – 480 v r. 2018 a v r. 2019 v rozhraní 480 – 520, v r. 2020 v rozhraní 520 – 580 € : aj túto musia upraviť.
Zmena vychádza z nariadenia vlády SR č. 278/2017 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2018 a z novely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
- Výdavok do 500 €
za príležitostnú prácu už nebude nákladom pri súčasnom oslobodení fyzickej osoby od dane.
Od 1. 1. 2018 sa možnosť zaradenia do nákladov, pri súčasnom oslobodení fyzickej osoby, zrušilo. Novela hovorí, že „za príležitostnú činnosť sa nepovažuje činnosť vykonávaná na základe zmluvného vzťahu“.
(Bolo možné na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napr. zmluvy o dielo, príkaznej, mandátnej alebo inak nepomenovanej, oslobodiť od dane jednorazové, príležitostné príjmy fyzických osôb do výšky 500 €/ročne, pričom živnostník či firma mohla dať takýto jednorazový výdavok do nákladov bez toho, aby musel niekoho na pár hodín zamestnávať, či posielať na živnostenský úrad. ) Zmena vychádza z novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
- Príplatky ku mzde
O koľko € sa zvýši hodinová mzda s príplatkom.
Uvedená suma je minimálna suma príplatku, je daná pre každého zamestnanca bez ohľadu na náročnosť práce (okrem nočnej práce, pri ktorej rizikové povolania majú vyššie príplatky). Zamestnávatelia tak môžu zamestnancom poskytnúť aj väčšie príplatky. Tieto príplatky sa týkajú všetkých zamestnancov pracujúcich na základe pracovnej zmluvy, ako aj zamestnancov vo verejnej sfére.
Príplatky za nočnú prácu od 1. 5. 2018 a od 1.5. 2019
Stav do 30.04.2018 | Stav od 01.05.2018 | Stav od 01.05.2019 | |
Nerizikové povolanie | 20 % (0,55 Eur za hodinu) | 30 % (0,82 Eur za hodinu) | 40 % (2,989) 1,20 Eur za hodinu)
2020 40% z 3,333 =1,34 € |
Rizikové povolanie | 20 % (0,55 Eur za hodinu) | 35 % (0,96 Eur za hodinu) | 50 % (2,989) 1,50 Eur za hodinu)
2020 50% z 3,333 =1,67 €
Prevažná časť práce v noci 35% z 3,333=1,17 €
|
Príplatok za prácu v sobotu od 1. 5. 2018 a od 1.5. 2019 za každú hodinu
Stav do 30.04.2018 | Stav od 01.05.2018 | Stav od 01.05.2019 |
0 % | 25 % (0,69 Eur za hodinu) | 50 % ( 2,989 €): 1,4945 Eur za hodinu)
Stav 2020 50 % z MM (3,333) = 1,6665=1,67 €
Pravidelne v sobotu u zam. menej ako 20 zam. k 31.12.predch.r. Min. 45 % MM = 45% z 3,333 = 1,49985 = 1,50 €
|
Príplatok za prácu v nedeľu od 1. 5. 2018 a od 1.5. 2019 a sviatkov
Stav do 30.04.2018 | Stav od 01.05.2018 | Stav od 01.05.2019 |
0 % | 50 % (1,38 Eur za hodinu) | 100 % ( 2,989 €) Eur za hodinu)
2020 Najmenej 100 % MM= 100 % 3,333 = 3,34 €
Pravidelne v nedeľu u zam. menej ako 20 zam. k 31.12.predch.r. Min. 90 % MM = 90% z 3,333 = 2,9997 = 3,00 €
|
Príklad 2019:
Reštaurácia, otvorené:
Po – Pi 11:00 – 24:00
jeden pracovník 2 hod nočnej práce á 20 dní 20 hod x 1,956 = 39,12 €
So – Ne otvorené 11:00 – 24:00
So: 11 x 1,4945 = 16,4395 € x 4 soboty = 65,758 €
2 hod noč. pr. x 1,956 = 3,912 x 4 soboty = 15,648 €
Ne 11:00 – 24:00
11 x 2,989 = 32,879 x 4 Ne = 131,516 €
1 prac.: 39,12 + 65,758 + 15,648 + 131,516 = 252,042 €
30 zamestnancov, dve zmeny príplatky 7.561,26 €
Cca výšenie mzdových nárokov o cca 7 pracovníkov.
- Zavádza sa ručenie za záväzky firmy v prípade účasti na transakcii, ktorá ju dostane do úpadku
S cieľom zvýšiť ochranu veriteľov sa od 1. 1. 2018 zaviedol inštitút ručenia ovládajúcich osôb (s väčšinovým podielom) za záväzky firmy, ak svojím konaním takáto osoba podstatne prispela k úpadku ovládanej firmy. Tejto zodpovednosti sa ovládajúca osoba zbaví, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej osoby.
Doteraz spoločníci v s.r.o. ručili za záväzky firmy do výšky nesplateného vkladu zapísaného v Obchodnom registri, Úpadkom sa rozumie vyhlásenie konkurzu, ak konkurz nebude môcť byť pre nedostatok majetku vyhlásený resp. bude z takéhoto dôvodu zrušený, alebo ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči firme bude z takéhoto dôvodu ukončené.
Novela č. 264/2017 Z. z. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
- Nová daň pri odchode firmy vo výške 21 %
Od 1. 1. 2018 sa zavádza zdaňovanie pri odchode pre firmy vo výške 21 %, ktoré sa vyčísli v osobitnom základe dane. Cieľom zdanenia pri odchode bude zaistiť, aby v prípade, že daňovník presúva majetok alebo mení svoju daňovú rezidenciu mimo územia SR, zdanil na území SR ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov vytvorených na našom území, hoci tento zisk ešte nebol v čase odchodu realizovaný.
Predmetom zdanenia bude majetok presunutý mimo územia SR, kedy nedochádza k jeho skutočnému predaju, t. j. nenastáva zmena právneho vlastníka tohto majetku, avšak presunom SR stráca právo zdaňovať tento majetok. Zdanenie pri odchode sa vyčísli vo výške rozdielu trhovej hodnoty presunutého majetku a jeho daňovou hodnotou, t. j. uplatní sa fikcia predaja takéhoto majetku.
Vzhľadom k tomu, že ide o daň z nerealizovaných ziskov, bude umožnené uhradiť daň v splátkach počas 5-tich rokov, avšak len v prípade, ak sa majetok presúva do štátu EÚ resp. s ktorým má SR uzavretú dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, kde je možné reálne zabezpečiť vymáhanie pohľadávok. V ostatných prípadoch je daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri odchode splatná v lehote na podanie daňového priznania.
Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, §17g ods. (1-9).
5.Rekreačné poukazy
Povinnosti súvisiace s rekreačnými poukazmi pre zamestnancov, ktoré zaviedla novela Zákonníka práce, budú platné už od 1. januára 2019.
Zamestnávatelia, ktorým z tejto legislatívnej zmeny vyplynú zvýšené výdavky, by preto na ne mali byť pripravení už v predstihu.
Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 50 a viac zamestnancov (r- 2019, bude povinný zamestnancovi s pracovným pomerom trvajúcim minimálne 24 mesiacov vyplatiť príspevok na rekreáciu.
Pre rok 2020
od 1.1.2020 je povinnosť pre všetkých zamestnávateľov bez rozdielu počtu zamestnancov, aj pod 49 pracovníkov.
Príspevok môže byť realizovaný formou rekreačných poukazov, alebo zamestnávateľ preplatí zamestnancovi oprávnené výdavky inou formou po dohode so zamestnancom. Zamestnanec musí však o príspevok požiadať.
„Dôležitou informáciou pre zamestnávateľov je, že nie každý zamestnanec má automaticky rovnaký nárok na príspevok na rekreáciu. Nároky sa líšia napríklad u zamestnancov, ktorí pracujú na tzv. kratší pracovný čas. Takýto zamestnanec má nárok iba na pomernú časť sumy príspevku na rekreáciu zodpovedajúcu dohodnutému kratšiemu pracovnému času,“
Dôležitým faktorom je tiež stanovená maximálna suma poukazov, ktorú môže dostať každý zamestnanec, ktorý ma dohodnutý pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas. Takýto zamestnanec má nárok na 55 % sumy za rekreáciu, ale maximálne na 275 eur za jeden kalendárny rok. V praxi to znamená, že v prípade, ak za rekreáciu zaplatí 500 eur a viac, zamestnávateľ mu zaplatí maximálne sumu 275 eur, avšak zamestnanci, ktorí za rekreáciu zaplatia napríklad len 300 eur, budú mať nárok iba na 55 % z tejto sumy.
Okrem výdavkov je dôležité, aby zamestnávatelia mysleli aj na to, ako budú mať všetky súvisiace povinnosti zabezpečené v interných systémoch.
„Firmy si budú musieť určiť, ako môže zamestnanec o príspevok na rekreáciu požiadať. Táto, ale aj ostatné, na prvý pohľad jednoduché, povinnosti, môžu v praxi spôsobiť dodatočnú administratívnu záťaž pre zamestnávateľov. Zlé nastavenie môže mať tiež daňové dosahy. Tu treba tiež zdôrazniť, že zamestnanci sú oprávnení požiadať o príspevok na rekreáciu už od 1. januára 2019,“
Od 1.1.2020 je návrh na dovolenku zamestnanca v rozsahu najmenej 5 týždňov
Nárok:
- Zamestnanec, ktorý do konca roka (príslušného kalendárneho roka) dovŕši najmenej 33 rokov veku (bolo aj doteraz)
- Zamestnanec, ktorý s stará trvale o dieťa (nové)
- Zvýšenie administratívy, ale sprehľadnenie podnikateľského prostredia.
- Nové podmienky pre prevod obchodného podielu
Zákon ustanovuje povinnosť dokladať súhlas správcu dane v prípade prevodu väčšinového podielu, avšak od 1. 1. 2018 sa stanovujú ďalšie podmienky, ktoré musí firma spĺňať, aby mohla previesť svoj obchodný podiel, ako: konkrétne nesmie byť subjektom istého typu konaní (konanie o jej zrušení, ak je firma zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči firme pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie).
Novela č. 264/2017 Z. z. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
- Úradne overený súhlas stať sa štatutárom firmy
Od 1. 1. 2018 bude vyžadovať súhlas toho, kto má byť ustanovený do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena. Súhlas musí byť udelený písomne a prikladá sa k návrhu na zápis do obchodného registra. Pravosť podpisu toho, kto má byť ustanovený do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena, musí byť úradne osvedčená.
Novela č. 264/2017 Z. z. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
- Prísnejšie skladanie zábezpeky na DPH
Kritériá daňovej rizikovosti sa rozšíria tak, že zábezpeku na DPH bude mať povinnosť zložiť aj žiadateľ, ktorý je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má nedoplatok na DPH 1 000 eur a viac a ktorý nebol ku dňu podania žiadosti o registráciu pre DPH zaplatený. Povinnosť zložiť zábezpeku na DPH bude mať aj fyzická alebo právnická osoba, ktorej bola zrušená registrácia pre DPH z dôvodu opakovaného porušovania niektorých povinností vymedzených zákona o DPH.
Zmena vychádza z novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
- Dlžník v Sociálnej poisťovni si nebude môcť založiť firmu,
Od 1. 9. 2018 je potrebný súhlas od Sociálnej poisťovne pri výmaze z Obchodného registra
Od 1.3.2018 Povinnosť identifikovať konečného užívateľa výhod už pri hotovostnej transakcii od 10.000 Eur
Malé a stredné podniky a živnostníci (MSPaŽ) veľmi často využívajú služby externých účtovníčok. Podnikateľ sa na nich často spolieha aj v agendách a činnostiach, ktoré nie sú priamo predmetom účtovnej evidencie, ale s chodom firmy súvisia. Zmien v legislatíve je každým rokom pomerne veľa a závažných, preto je veľmi dôležité, aby jednak účtovníčky, ale aj podnikatelia, daňové subjekty zmeny sledovali.
- ODVODY
SZČO musia platiť sociálne poistenie od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý ich príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahne určitú výšku (hranicou je príjem vyšší ako 12-násobok 50 % priemernej mesačnej mzdy za
kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné).
Priemerná mesačná mzda za rok 2016, ktorá bola vo výške 912 eur, ovplyvnila hranicu príjmov, po presiahnutí ktorej budú SZČO musieť platiť sociálne odvody od 1. júla 2018. V r. 2019 ovplyvní túto hranicu priemerná mesačná mzdy za rok 2017, t.j. 954 €. V r. 2020 za rok 2018
- Zdravotné Odvody 2018 – 2020
- 2018:
Minimálny mesačný vymeriavací základ (MMVZ). Podľa zákona o zdravotnom poistení v roku 2018 platí, že minimálny mesačný vymeriavací základ SZČO pre platenie zdravotných odvodov je 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2016 (dva roky dozadu).
Keďže priemerná mesačná mzda za rok 2016 na Slovensku bola 912 eur, MM VZ pre platenie zdravotných odvodov SZČO v roku 2018 bola suma 456 eur.
Tabuľka vymeriavacích základov a preddavkov SZČO pre rok 2018
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) | Sadzba poistného | Min. Vymeriavací základ v € | Min. Preddavok v € |
SZČO bez zdravotného postihnutia (ZP) | Najmenej 14% z minimálneho základu | 456,00 | 63,84 |
Maximálny preddavok nie je určený (14% z vymeriavacieho základu) | |||
SZČO so ZP | Najmenej 7% z minimálneho základu | 456,00 | 31,92 |
Maximálny preddavok nie je určený (7% z vymeriavacieho základu) |
Minimálna výška zdravotných odvodov živnostníkov a iných SZČO v roku 2018:
Vymeriavací základ (VZ) 456 € x 0,14 (14%) = min. zdrav. Odvodov 63,84 €/mes. resp. 31,92 eura, ak je zdravotne postihnutou osobou.
Maximálny VZ nebol určený
- 2019:
Min. vymeriavací základ je 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2017 (dva roky dozadu). Keďže priemerná mesačná mzda za rok 2017 na Slovensku bola 954 €, Min. VZ pre platenie zdravotných odvodov SZČO v roku 2019 je suma 477 eur.
Minimálna výška zdravotných odvodov živnostníkov a iných SZČO v roku 2019:
Vymeriavací základ 477 € x 0,14 (14%) = min. zdrav. Odvodov 66,78 €/mes. resp. 33,39 eura, ak je zdravotne postihnutou osobou.
Maximálny VZ nie je určený!
Sadzba poistného
Samostatne zárobkovo činná osoba platí z príjmu zdaňovaného podľa § 6 preddavky na poistné a to
- vo výške najmenej 14 percent z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu
- vo výške najmenej 7 percent z minimálneho základu, ak je osobou so zdravotným postihnutím
Mesačná výška zdravotných odvodov SZČO sa zaokrúhľuje na euro centy nadol.
Minimálna výška zdravotných odvodov sa však nevzťahuje na tie SZČO, ktoré sú zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu (napríklad popri podnikaní pracujú u zamestnávateľa, študujú alebo sú na dôchodku).
- 2020
ZP – Minimálne a maximálne vymeriavacie základy a preddavky v roku 2020
PLATITEĽ POISTNÉHO | Bez zdravotného postihnutia | ||||
Sadzba (%) | Minimálny vymeriavací základ | Maximálny vymeriavací základ | Minimálny preddavok | Maximálny preddavok | |
Zamestnanec | 4 | nie je určený | nie je určený | nie je určený | nie je určený |
Zamestnávateľ | 10 | nie je určený | nie je určený | nie je určený | nie je určený |
Samostatne zárobkovo činná osoba/Samoplatiteľ | 14 | 506,50 eur | nie je určený | 70,91 eur | nie je určený |
Samostatne zárobkovo činná osoba v súbehu so zamestnaním, resp. s poistencom štátu | 14 | nie je určený | nie je určený | nie je určený | nie je určený |
Platiteľ dividend1 | 14 | nie je určený | 60 780,00 eur | nie je určený | 8 509,20 eur |
Poistenec – oznámené príjmy z dividend za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.20122 | 10 | nie je určený | 60 780,00 eur | nie je určený | Preddavky sa neplatia. Poistné 6 078,00 eur. |
Poistenec – oznámené príjmy z dividend zo zahraničia za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.20162 | 14 | nie je určený | 60 780,00 eur | nie je určený | Preddavky sa neplatia. Poistné 8 509,20 eur. |
PLATITEĽ POISTNÉHO | So zdravotným postihnutím | ||||
Sadzba (%) | Minimálny vymeriavací základ | Maximálny vymeriavací základ | Minimálny preddavok | Maximálny preddavok | |
Zamestnanec | 2 | nie je určený | nie je určený | nie je určený | nie je určený |
Zamestnávateľ | 5 | nie je určený | nie je určený | nie je určený | nie je určený |
Samostatne zárobkovo činná osoba/Samoplatiteľ | 7 | 506,50 eur | nie je určený | 35,45 eur | nie je určený |
Samostatne zárobkovo činná osoba v súbehu so zamestnaním resp. s poistencom štátu | 7 | nie je určený | nie je určený | nie je určený | nie je určený |
Poistenec – oznámené príjmy z dividend za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.20122 | 5 | nie je určený | 60 780,00 eur | nie je určený | Preddavky sa neplatia. Poistné 3 039,00 eur. |
Vysvetlivky:
1Právnická osoba so sídlom na území SR, ktorá vypláca dividendy za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2016.
2Príjmy z dividend oznamuje poistenec na tlačive „Oznámenie o príjmoch“, z ktorých sa preddavky neplatia. Poistné sa platí až v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.
Výpočet mininálneho VZ: 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2018: 506,50 eur
Priemerná mesačná mzda z roku 2018: 1 013,00 eur
Výpočet maximálneho VZ platiteľa dividend: 60-násobok priemernej mesačnej mzdy za rok 2018: 60 780,00 eu
Sociálne Odvody
Tabuľka odvodov – príloha
Výška sociálnych odvodov živnostníkov a iných SZČO sa vypočíta z min. základu 506,50 €
Sadzby povinného sociálneho poistenia živnostníkov (nemenia sa od r. 2018) a iných SZČO sú:
- na nemocenské poistenie 4,40 % z vymeriavacieho základu, min. 22,28 €
- na starobné poistenie 18 % z vymeriavacieho základu, min. 91,17 €
- na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu (neplatí ho poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo poberateľ výsluhového dôchodku, ak dovŕšil dôchodkový vek), min. 30,39 €
- na rezervný fond solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu. min. 24,05 €
Jednotlivé sumy sociálneho poistenia SZČ0 sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.
Výpočet ročného vymeriavacieho základu pre platenie sociálnych odvodov SZČO je rovnaký ako vymeriavací základ pre platenie zdravotných odvodov. Aj mesačný vymeriavací základ pre platenie sociálnych odvodov je rovnaký ako v prípade zdravotného poistenia, s tým rozdielom, že počet mesiacov podnikania nemá naň vplyv (vždy sa počíta s počtom mesiacov 12). Keďže obdobie pre platenie sociálnych odvodov je od 1. júla do 30. júna, v súčasnosti už nie je podstatné sa zaoberať výpočtom mesačného vymeriavacieho základu. V súčasnosti už SZČO platia výšku sociálnych odvodov v takej výške, akú im oznámi Sociálna poisťovňa.
V roku 2017 bola suma minimálnych odvodov SZČO vo výške 208,16 eura.
V roku 2018 platili SZČO sociálne odvody najmenej vo výške 151,16 eura.
V roku 2019 158,11 €.
Zdravotné odvody. Min: 477 VZ x 14 % = 66,78 €
Sociálne odvody: min: 158,11
Min. Odvody SP+ZP spolu: 224,89 € / mesačne.
Odvody 2020
167,89 € SP + 70,91 ZP = 238,80 € / mesačne.
Nárast min. odvodov 2017 – 2020:
2017: 208,16 € 2018: 215 € 2019: 224,89 € 2020: 238,80 €
3,2859 % 4,6 % 6,61 %
O akú sumu sa zmenili min. a max. mesačné odvody v rokoch 2018 2019 a 2020:
2018 | 2019 | 2020 | |
Minimálne odvody do Sociálnej poisťovne (v €) | 151,16 | 158,11 | 167,89 |
Minimálne odvody do zdravotnej poisťovne (v €) | 63,84 | 66,78 | 70,91 |
Maximálne odvody do Sociálnej poisťovne (v €) | 2116,29 | 2213,75 | 2 350,66 |
Tabuľka vymeriavacích základov a preddavkov SZČO pre rok 2020 SP:
Príloha:
Zdravotné poistenieP – Minimálne a maximálne vymeriavacie základy a preddavky v roku 2019 – 2020
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) | Sadzba poistného | Min. Vymeriavací základ v € | Min. Preddavok v € |
SZČO bez zdravotného postihnutia (ZP) | Najmenej 14% z minimálneho základu | 477
2020: 506,50 € |
66,78
2020: 70,91 € |
Maximálny preddavok nie je určený (14% z vymeriavacieho základu) | |||
SZČO so ZP | Najmenej 7% z minimálneho základu | 477 | 33,39
2020: 35,45€ |
Maximálny preddavok nie je určený (7% z vymeriavacieho základu) |
Sadzby stravného na tuzemské služobné cesty v roku 2018 podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 296/2014:
Časové pásmo | Sadzba stravného na rok 2018 |
5 – 12 hodín | 4,50 € |
12 – 18 hodín | 6,70 € |
nad 18 hodín | 10,30 € |
Časové pásmo | Sadzba stravného od 1.7.2019 |
5 – 12 hodín | 5,10 € |
12 – 18 hodín | 7,60 € |
nad 18 hodín | 11,60 € |
ZAHRANIČIE
Sadzby stravného pri zahraničnej služobnej ceste (podľa opatrenia Ministerstva financií SR s účinnosťou od 1.1.2013):
Časové pásmo | Suma v € |
do 6 hodín | 25 % zo zákl. sadzby stravného |
6 – 12 hodín | 50 % zo zákl. sadzby stravného |
nad 12 hodín | 100 % zákl. sadzby stravného |
Náhrady za používanie súkromného motorového vozidla na služobné účely platné od 1.1.2009 Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny číslo 632/2008 Z. z.
0.050 € | pre jedno stopé motorové vozidlo na 1 km jazdy; |
0.183 € | pre osobné cestné motorové vozidlá na 1 km jazdy. |
Od 1.6.2019
0.053 € | pre jedno stopé motorové vozidlo na 1 km jazdy; |
0.193 € | pre osobné cestné motorové vozidlá na 1 km jazdy. |
Kedy sa stravné kráti?
Podľa počtu hodín strávených v zahraničí má zamestnanec nárok na adekvátnu sumu zo základnej sadzby a to nasledovne:
- Na 25% v prípade, že pracovná cesta je kratšia ako 6 hodín
- Na 50% v prípade, že pracovná cesta je kratšia ako 12 hodín
- Na 100% v prípade, že pracovná cesta je dlhšia ako 12 hodín
Zamestnávateľ môže krátiť základnú sadzbu stravného aj v prípade, že v rámci ubytovania je zamestnancovi poskytnuté nejaké jedlo – raňajky, obed, večera, v tomto prípade sa stravné kráti takto:
- o 25% za poskytnuté raňajky,
- o 40% za poskytnutý obed,
- o 35% za poskytnutú večeru
V prípade, že je v rámci ubytovania poskytnutých viac jedál, sadzba sa kráti kumulovaným percentom, to znamená, že ak sú poskytnuté raňajky a večera, sadzba sa kráti o 60% (25%+35%).
Za základ pre výpočet sa však vždy použije stravné poskytované v najdlhšom časovom pásme.
Najvyššia suma stravného sa poskytuje v časovom pásme trvania pracovnej cesty nad 18 hodín. V súčasnosti sa jedná o 10,30 €. Bezplatne poskytnuté jedlo sa tak kráti nasledovne:
Bezplatne poskytnuté | Stravné | Výpočet |
raňajky | 2,57 € | 10,30 x 25 % |
obed | 4,12 € | 10,30 x 40 % |
večera | 3,60 € | 10,30 x 35 % |
Výpočet výšky vreckového
- zamestnávateľ určí výšku percenta vreckového,
- určené percento vreckového sa vypočítava zo stravného ustanoveného v zákone o cestovných náhradách (§13 ost. 4 a 5 zákona o cestovných náhradách),
- poskytuje sa za kalendárny deň v eurách alebo v cudzej mene krajiny, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín,
- sadzby stravného pre zahraničné pracovné cesty na rok 2011 sú stanovené Opatrením Ministerstva financií SR č. 482/2010.
2018 – 2019 Stravné – nové sumy 2020
Stravné pre pracovné cesty sa zvýšilo nasledovne:
- pre časové pásmo 5 hodín až 12 hodín trvania pracovnej cesty zo 4,50 € na 4,80 €, 5,10 €
- pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty zo 6,70 € na 7,10 €, 7,60 €
- pre časové pásmo nad 18 hodín trvania pracovnej cesty z 10,30 € na 10,90 €. 11,60 €
2019
Toto má dopad aj na minimálnu hodnotu stravného lístka, keďže táto musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Hodnota stravných lístkov by stúpla o 22 centov, z 3,38 € na 3,60 €.
2020
Toto má dopad aj na minimálnu hodnotu stravného lístka, keďže táto musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín z 5,10 €. Hodnota stravných lístkov stúpla o 23 centov, z 3,60 € na 3,83 €.
Z ceny gastrolístka prispieva zamestnávateľ min. 55 %, teda 55 % z 3,83 € = 2,11 €
Príspevok zamestnávateľa na stravné je 55 % z ceny jedla.
Od 1.7.2019 je to najviac 2,81 € (55 % z 5,10 €)
Administratíva
S účinnosťou od 1. 11. 2018 sa mali podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri právnické osoby (podnikatelia) musieť do obchodného registra zapisovať údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod, a to v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, pohlavie, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod. Údaje o konečných užívateľoch výhod však nebudú zverejňované. Právnické osoby, ktoré boli založené do 31. 10. 2018 si túto povinnosť budú musieť splniť najneskôr do 31. 12. 2019.
Po škandáloch s prideľovaním stimulov Ministerstvom školstva (firme, ktorá musí vrátiť iné poskytnuté stimuly a súdi sa so štátom, firmám ktoré výskum začali robiť mesiac pred žiadosťou o dotácie a nespĺňajú podmienku zápisu do Registra partnerov verejného sektora, firmám ktoré nesplnili základné požiadavky alebo otcovi ministerky) žiadne pozitívum uvedeného zákona nevidíme. Finančná spravodajská jednotka môže uložiť právnickej osobe a fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nesplní alebo poruší povinnosť pokutu do 200 000 €. Pri nedodržaní lehoty na zápis konečného užívateľa výhod, alebo pri nesprávnom uvedení údajov môže byť spoločnosť postihnutá sankciou do výšky 3 310 eur.
Aj keď termín je vzdialený, odporúčame zapisovať konečného užívateľa výhod postupne (žiaľ, nepodarilo sa nám túto povinnosť zrušiť). Zapísať sa ako konečný užívateľ výhod dokážete aj sami, ale potrebujete ozaj pevné nervy a slušnú počítačovú gramotnosť: po prihlásení sa na stránku slovensko.sk, vyhľadaní správneho formulára ktorý sa však nevolá Zápis konečného užívateľa výhod ale Návrh na zmenu… Vás automaticky prepne na stránku Ministerstva spravodlivosti kde pred výberom služby musíte zvoliť veľmi malými písmenami napísané Informácie o službe, zvoliť nižšie uvedený elektronický formulár a vyplniť – pričom musíte zakliknúť aj okienka, ktoré Vám nedávajú zmysel, vytvoriť súbor, stiahnuť ho – ale iba v Internet Explorer [v Chrome to nefunguje, Mozillu Firefox sme neskúšali], otvoriť inú web stránku ZEP.disig.sk, načítať súbor, podpísať, uložiť a stiahnuť, vrátiť sa na slovensko.sk, spustiť službu, vyplniť údaje, načítať podpísaný súbor a odoslať. Snáď som v popise postupu nezabudol ma nič. Suma, ktorú si externí poradcovia účtujú, je zaslúžená.
Špecifiká MSPaŽ:
Sociálna funkcia podniku.
Najviac v Rodinných firmách.
Aké skutočnosti zasiahli do podnikateľského prostredia, ekonomiky MSPaŽ v r. 2018 a zasiahnu v r. 2019/2020.
Dopady:
- Rast ekonomiky 3,9 % (4,1 %) nekopíruje rast nákladov.
- Príplatky za sviatky, soboty, nedele: od 1.5.2018, od 1.5.2019 – zvýšenie finančných nákladov.
- Nariadenie EK GDPR v oblasti OOÚ. Implementácia – zvýšenie administratívy a finančných nákladov.
- Elektronická komunikácia od 1.7.2018 – mala by priniesť úsporu administratívy, zatiaľ nefunguje bez problémov (Slovensko, el. podávanie na OS B. Bystrica, DÚ…).
- Minimálna mzda od 1.1.2017 – 435 €/mes., 1.1.2018 – 480 €/mes., od 1.1.2019 – 520 €/mes. od 1.1.2020 580 €
Premietnutie do skupín v ZP – zvýšenie finančných nákladov.
Vývoj minimálnej, čistej a mzdových nákladov za posledných 5 rokov:
2016 2017 2018 2019 2020
Minimálna mzda: 405,00 435,00 480,00 520,00 580,00
% rast 10,3 % 8,33 % 11,16 %
Čistá mzda zamestnanca: 344,31 374,11€ 403,18 €
- Celková cena práce:
2016 2017 2018 2019 2020
547,56 € 588,12 € 648,96 € 703,04 € 784,16 € – zvýš. fin. nákladov.
- Odvody minimálne mesačne:
2016 2017 2018 2019 2020
208,16 €, 215,00 € 224,89 € SP 167,89 E + NP 70,91 € = 238,8
3,2 % 4,4 % 6,19 % – zvýš.fin. nákladov.
8. Odvody vymeriavací základ:
2018 – Uplatňuje sa neobmedzený VZ pre ZP, (tak ako ZDP).
2019 – Uplatňuje sa neobmedzený VZ aj pre SP.
Pre rok 2018 je min. vymeriavací základ 456,00 € a max. VZ 6 384,00 €.
Pre rok 2019 je min. vymeriavací základ 477,00 € a max. VZ 6 678,00 €.
Pre rok 2019 je min. vymeriavací základ 506,50 € a max. VZ 7 091,00 €.
- Zvýšenie ceny stravy zamestnancom – gastro lístky z 3,38 € na 3,60 €, 6,50 % ,
- na 3,83 € 6,40 % – zvýšenie finančných nákladov.
- Výdavok do 500 € za príležitostnú prácu už nie je nákladom pri súčasnom oslobodení fyzickej osoby od dane – zvýšenie finančných nákladov.
- Daň z nehnuteľností, až 40 x vyššia pri podnikateľských priestoroch, ale nesystémové úľavy a oslobodenie určitých sektorov priemyslu, cirkví a pod.- zvýšenie finančných nákladov.
- Rekreačné poukazy – platby emitentom poukazov
- Nahláška voľných prac. miest. Cca 77 položiek na vyplnenie.
- Zverejňovanie inzerátov na prijatie pracovníka, údaje o podmienkach a mzde.
- On line ERP. Od 1.7.2019 povinná e-kasa. Cca 250 000 kás. UP Grade na jednu ERP O2: 25 €/mes.- zabezpečuje prenos.
- Od 15.03.2019 možnosť požiadať o pridelenie registračného kódu (novovzniknuté prevádzky od 1.4.2019 prevádzkujú ORP.
- Zavedenie mimoriadneho odvodu pre obchodné reťazce. (Zrušený po tom, čo spôsobil nárast cien potravín).
- Zavedenie mimoriadneho odvodu (dane) z poistného. (Zvýšenie poistného o 8%, konkrétny príklad).
- Zvýšenie poplatkov za platby kartou, bankových poplatkov (prevod z banky do banky až 60 €, vklad v hotovosti, výber z automatu…).
- „Developerský“ poplatok, vyberaný obcou. Niektoré nerozlišujú medzi občanom a podnikateľom. Poplatok je stanovený zväčša od zastavanej plochy s koeficientom nadzemnosti objektu.
Pre vznik platenia odvodov do Sociálnej poisťovne sa posudzuje to, či príjem SZČO bol vyšší ako je 12-násobok 50 % priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Pre vznik odvodovej povinnosti. III. Dôležité zmeny, ktoré môžu zvýšiť finančné zaťaženie firmy (výdavky) do Sociálnej poisťovne od 1.7.2018, resp. 1.10.2018 sa tak posudzuje u SZČO (živnostníka) hranica, či jeho príjem za rok 2017 presiahol výšku 5 472 Eur (t. j. 5472,01 Eur a viac).
Prehľad výšky zdravotných a sociálnych odvodov SZČO (živnostníkov) od 1.1.2019
Poistenie | Sadzba poistného | Minimálny vymeriavací základ v eurách | Minimálne odvody (poistné) v eurách | Maximálny vymeriavací základ v eurách | Maximálne odvody (poistné) v eurách |
Nemocenské | 4,40 % | 477 | 20,98 | 6678 | 293,83 |
Starobné | 18 % | 477 | 85,86 | 6678 | 1202,04 |
Invalidné | 6 % | 477 | 28,62 | 6678 | 400,68 |
rezervný fond solidarity | 4,75 % | 477 | 22,65 | 6678 | 317,2 |
odvody do Sociálnej poisťovne spolu | 33,15 % | x | 158,11 | x | 2213,75 |
odvody do zdravotnej poisťovne | 14 % | 477 | 66,78 | x | x |
odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne spolu | 47,15 % | x | 224,89 | x | x |
Maximálny mesačný vymeriavací základ pre platenie sociálnych odvodov SZČO od roku 2018 je 7-násobok priemernej mesačnej mzdy za rok 2016. Pre rok 2019 z priemernej mes. mzdy 2017.
Tabuľka zdravotných a sociálnych odvodov živnostníkov a iných SZČO od roku 2018 (prehľad)
Poistenie | Sadzba poistného | Minimálny vymeriavací základ (v eur) | Maximálny vymeriavací základ (v eur) | Minimálna suma poistného (v eur) | Maximálna suma poistného (v eur) |
nemocenské | 4,40 % | 456 | 6 384 | 20,06 | 280,89 |
starobné | 18 % | 456 | 6 384 | 82,08 | 1 149,12 |
invalidné | 6 % | 456 | 6 384 | 27,36 | 383,04 |
rezervný fond solidarity | 4,75 % | 456 | 6 384 | 21,66 | 303,24 |
sociálne odvody spolu | 33,15 % | – | – | 151,16 | 2 116,29 |
zdravotné odvody | 14 % | 456 | – | 63,84 | – |
sociálne a zdravotné odvody spolu | 47,15 % | – | – | 215 | – |
Sadzba minimálneho mzdového nároku 2020
Stupeň Koeficient min. mzdy
1 1,0 520,00 €
2 1,2 624,00 €
3 1,4 728,00 €
4 1,6 832,00 €
5 1,8 936,00 €
6 2,0 1040,00 €
Minimálna mzda – rok | Mesačná mzda | Hodinová mzda |
2020 | 580 € | 3,333 € |
2019 | 520 € | 2,989 € |
2018 | 480 € | 2,759 € |
Od 1.4.2019 prideľovanie kódov e-kasa pre novovzniknuté prevádzky.
1.4. – 30.6.2019 prieskumné obdobie.
1.4. – 30.6.2019 – registrácia a prideľovanie kódov e.kasa on line (ORP).
Od 1.4.2019 môže fungovať virtuálna kasa VERP.
Od 1.7.2019 musí ORP, VRP.
60 výrobcov podpísalo dohodu o s FS.
Zrušenie orgánu serv. Organizácií, jej povinností
Zruš. Fiskálneho modulu
Zruš. Vystavovanie uzávirok
Zruš knihy ERP
Zruš. Procesu certifikácie ERP (ako ho poznáme)
Úprava vystavovaného dokladu
Výpadok (pri napadnutí systému by užívateľ nemal pocítiť, bude bežať Off line systém.
Kód pokladne e- kasa na formulároch od 15.3.2019.
Touto žiadosťou zruší aj kód DKP (môže požiadať individuálne pre každú kasu, aj spoločne pre všetky naraz.
- Pokladničný doklad z virtuálnej registračnej pokladnice bude povinne obsahovať aj QR kód
Čitateľný QR kód bude od 1. 1. 2018 povinnou súčasťou pokladničných dokladov za účelom možnosti overenia ich platnosti online. Na pokladničných dokladoch musia byť ďalej tovary a služby označené slovne, nebude postačovať číselný znak alebo alfanumerický kód. Tlačové výstupy z virtuálnej registračnej pokladnice (pokladničné doklady, pásky uzávierok a i.) musia byť vytlačené tak, ako ich nastavilo finančné riaditeľstvo vo svojom systéme a nie je možné si ich upravovať.
Novela č. 275/2017 Z. z. zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
V r. 2019: Nové pokladne , ORP – On line registračné pokladne.
Info z Konzultačnej rady prezidentky FS SR:
Povinnosti podnikateľov:
- Nový HW a SW. Náklady cca 218 € jednorázovo. 10 €/mes. O2.
- V súčasnosti je prihlásených cca 60 dodávateľov pokladní a SW. VRP – Virtuálne registračné pokladne môžu spĺňať nové podmienky a môžu zostať v používaní.
- Od 15.3.2019 možno požiadať o registráciu pokladne. Táto bude prebiehať v apríli – máji 2019.
- V súčasnosti dosahujú ceny nového HW a SW cca 280 € a pripravených je 4-5 dodávateľov
[1] Zdroj: Zákonník práce, Obchodný zákonník, www.podnikajte.sk, jaspis.sk/aktuality/zmeny-v-daniach-a-sprave-dani-od-1-1-2018/ Novela č. 275/2017 Z. z. zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, Novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, vlastné spracovanie.