Minister financií tvrdí, že 60 percent právnických osôb na Slovensku neplatí dane z príjmu. Je však veľký rozdiel medzi neplatiť dane a nemať daňovú p
Minister financií tvrdí, že 60 percent právnických osôb na Slovensku neplatí dane z príjmu. Je však veľký rozdiel medzi neplatiť dane a nemať daňovú povinnosť. Iste, aj my chceme zastupovať podnikateľov, nie podnikavcov, a ak niekto zámerne neplatí dane, je podvodník. Ak sa však dostane do účtovnej straty, a z tohto dôvodu nemá daňovú povinnosť, je to normálny prirodzený stav najmä začínajúceho podnikateľa, ktorý investoval, obstaral hmotný majetok, je v rozbehu a nemá ešte dostatočné tržby.
Ukážem to na niekoľkých príkladoch. Podnikateľ vložil vlastné zarobené peniaze (alebo si požičal) a vybudoval malý penzión v oblasti turistického ruchu. To vlastne vítame. Penzión uvedie do prevádzky a začne postupne odpisovať jeho hodnotu. Odpisy tvoria základ na budúcu obnovu majetku a sú výdavkami ovplyvňujúcimi základ dane z príjmu. Príjmy však ešte zďaleka nemá v takej výške, ako by potreboval, možno ešte nemá potrebnú spoluprácu s cestovnými kanceláriami, turisti ešte novú destináciu neobjavili, treba ich tam najprv prilákať reklamou (to sú ďalšie výdavky) a podobne. Takýto rozbeh môže trvať aj dve, tri sezóny. Zároveň však podnikateľ zamestnáva personál, kuchára, chyžnú, čašníčky, platí mzdy, z ktorých odvádza daň zo závislej činnosti, platí odvody na zdravotné poistenie, sociálne poistenie za seba a prispieva na zamestnancov, platí miestne dane atď. Rozhodne to však nie je podvodník, len normálne podniká a podstupuje riziko začiatku. Keďže súhrn týchto výdavkov môže byť väčší ako príjmy, dostane sa do účtovnej straty (nie fyzickej, záväzok pôžičky má krytý majetkom). V tomto čase by však potreboval skôr pomoc (napr. propagáciu pomocou agentúr pre cestovný ruch, stimul pre zamestnanosť a pod.).
Nepotrebuje záťaž navyše preddavkovou daňou, čiže daňovými licenciami. To, že si to bude môcť odpočítať z budúcej daňovej povinnosti, mu nepomôže. Potrebuje financie na rozbeh (veď musí splácať pôžičku za penzión). A čo ak mu podnikateľský plán nevyjde a skrachuje? Aj to „chápeme“, mal si to lepšie premyslieť (veď je podnikateľ), ale vráti mu niekto tieto daňové preddavky? V rovnakej situácii sa môže ocitnúť napr. aj remeselník. Vybuduje dielňu, obstará technické vybavenie, malý bager, nákladné auto, kamión a pod. Môžu to byť napr. služby pre občanov, opravy kanalizácie, údržba rodinných domov, stavebné práce a pod. Na to musí svoju firmu vybaviť (takéto práce nebude robiť veľká firma) a potom, samozrejme, zháňať zákazky. V tejto prechodnej dobe sa môže dostať do účtovnej straty. Znáša riziko, veď v prípade neúspechu musí pôžičku splatiť. To však všetci chápeme, veď je to podnikateľské riziko. Zvyšovať mu však toto riziko v tomto čase rozbehu ďalšou finančnou záťažou nepovažujem za správne. Tento návrh vlastne stavia princípy účtovníctva, ktoré má zobrazovať skutočnosť, na hlavu. Za 23 rokov podnikania a vedenia účtovníctva niekoľkým desiatkam firiem som takéto prípady naozaj sledoval. Rovnako naši členovia spoločnosti účtovníkov, ktorej mám česť byť dvadsať rokov predsedom. Vieme, o čom hovoríme a radi sa s pánom ministrom stretneme a vysvetlíme mu to. Táto problematika sa týka predovšetkým malých a rodinných podnikov. Iste, je možné, že časť daňovníkov podvádza. Na to sú však kontrolné orgány, ktoré by mali oddeliť nepoctivých od poctivých, a nie paušálne všetkých zaťažiť len preto, že to nevieme urobiť.
Vladimír Sirotka,
prezident Slovenskej asociácie
malých podnikov
Zašlite nám prosíme Váš názor. Bude slúžiť výlučne pre internú potrebu našej organizácie ako podnet pre formulovanie našich verejných postojov. Ďakujeme
