Sirotka V.: Definícia rodinného podniku v legislatíve SR, Informačný spravodajca SÚZ, 2023 roč. XXVIII č. 1/2023, ISSN: 1338-1458

HomeAktuality

Sirotka V.: Definícia rodinného podniku v legislatíve SR, Informačný spravodajca SÚZ, 2023 roč. XXVIII č. 1/2023, ISSN: 1338-1458

Záznam z VIII. konferencie Rodinné podnikanie na Slovensku, 24. 11. 2021
Záznam z IX. konferencie Rodinné podnikanie na Slovensku, 9. 12. 2021
Rodinné zdaňovanie

Rodinné podniky (RP) na Slovensku aj v Česku tvoria významnú časť počtu malých a stredných podnikov. Podľa prieskumu Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov (SAMP) je to na Slovensku cca 60 – 65 %.

Exaktnejšiemu zisteniu počtov na Slovensku bránila absencia presnejšej definície rodinných podnikov.

 Potreba zmeny právnych predpisov

V súčasnosti legislatíva všeobecne ešte nerozlišuje medzi „štandardným“ podnikateľským subjektom a podnikateľským subjektom rodinného charakteru, rodinným podnikom. Rodinní príslušníci, členovia rodinného podniku, majú medzi sebou okrem obchodných aj silné rodinné väzby a harmonické fungovanie rodinných podnikov sa tak často dostáva do stretu voči doterajšej legislatíve, ktorá pojem rodinného podniku nepoznala.

Osobné a praktické skúsenosti autora, ktorý sa problematike malých a stredných podnikov a rodinnému podnikaniu dlhodobo venuje, potvrdzujú, že na spoľahlivé fungovanie rodinných podnikov nie je možné ich jednoducho „zabaliť“ do doterajších právnych predpisov bez prispôsobenia a zosúladenia týchto noriem a vzťahov navzájom, ako napríklad pri zamestnávaní manželov so zákonom o rodine, pri dani z príjmov v časti transferového oceňovania a podobne.

Prax poukazuje napríklad na potrebu úprav legislatívy pri nástupníctve v rodinných podnikoch, prevode majetku a dedičskom konaní, v daňovej a odvodovej politike, účtovných predpisoch, ručení rodinných podnikov, využívaní majetku rodinných podnikov pri podnikaní a na osobné účely a podobne.

Cesta k prijatiu definície

Zásadným predpokladom na riešenie uvedených otázok bolo spracovať definíciu rodinného podniku a ukotviť ju v legislatíve SR. Toto bolo splnené prijatím Zákona č. 112/2018 o sociálnej ekonomike Národnou radou SR dňa 2. 12. 2022, s účinnosťou od 1. 1. 2023.

Cesta k takémuto, priam historickému, bodu v prostredí rodinného podnikania nebola ľahká ani krátka. Riešenie problematiky u nás odštartoval projekt Medzinárodnej organizácie práce Ženeva PFARE, ktorý prebiehal v rokoch 1991 až 1994 v ČR a SR v troch častiach: Zo zamestnania do podnikania, ABC podnikateľa a Druhá šanca.

Záštitu prevzali vtedajšie ministerstvá práce a sociálnych vecí ČR a SR. Realizátorom projektu na Slovensku bola firma Vladimír Sirotka – Actoris System. V projekte vznikol súbor sedemnástich publikácií s problematikou založenia a fungovania malých podnikov a malých rodinných firiem, ktoré slúžili ako školiaci materiál rekvalifikačných kurzov úradov práce a na konzultáciách v štyridsiatich školiacich strediskách.

V roku 2013 bol spracovaný návrh Zákona o rodinnom podnikaní a predložený do NR SR. Nebol však prijatý. Neuspel ani opätovný pokus v roku 2015. V roku 2017 na 1. medzinárodnej konferencii „MSP v Európskom hosp. priestore “ v Bratislave sa Asociace malých a středních podniků a živnostníků v Česku a SAMP na Slovensku rozhodli riešiť túto problematiku spoločne a následne na medzinárodnej konferencii „Následníctvo v rodinných podnikoch“ v r. 2018 v Prahe, uzatvorili Memorandum o spolupráci. Spoločne navrhnutú

Definíciu Rodinného podnikania prijala vláda ČR uznesením dňa 13. 5. 2019 a následne aj jej novelu uznesením dňa 20. 5. 2020.

Na Slovensku prebiehal proces dopracovania definície, okrem iného o rodinný podnik, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť (Rodinné farmy), a v roku 2022 bol uvedený zákon schválený.

 Definícia RP a RF

 Národná rada ASR prijala Novelu zákona 112./2018 o sociálnej ekonomike s uvedením Definície Rodinného podniku a rodinných fariem 2.12.2022. Novela uvádza jednotlivé state v Tretej časti – Rodinné podnikanie,  §§ 15a až 15g : Rodinný podnik, Rada rodinného podniku, Evidovaný RP, Podmienky priznania štatútu registrovaného rodinného podniku, Konanie o priznaní štatútu registrovaného RP, Povinnosti registrovaného RP a Zánik a zrušenie štatútu registrovaného RP.  V rámci rozsahu článku uvediem len definíciu  RP a Rodinnej rady. Celý legislatívny proces nájdete tu :

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CPT=1214

Ustanovenie definície RP a RFarmy v zákone:

  • 15a, Rodinný podnik

(1) Rodinný podnik je obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ,

a)ktorí sú podnikateľmi,48a)

b)v ktorých, ak ide o

1.obchodnú spoločnosť,

1a.najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny vykonávajú priamo alebo nepriamo väčšinu hlasovacích práv a najmenej jeden člen spoločnej rodiny je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,

1b.najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny majú hospodársky prospech z podnikania obchodnej spoločnosti spolu viac ako 50 % zo zisku po zdanení alebo

1c.jeden člen spoločnej rodiny je jediným spoločníkom alebo jediným akcionárom obchodnej spoločnosti a súčasne je jej štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a najmenej jeden iný člen spoločnej rodiny je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo členom dozornej rady tejto obchodnej spoločnosti alebo je v pracovnoprávnom vzťahu s touto obchodnou spoločnosťou,

2.družstvo,

2a. najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny vykonávajú priamo alebo nepriamo väčšinu hlasovacích práv a najmenej jeden člen spoločnej rodiny je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo

2b. najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny majú hospodársky prospech z podnikania družstva spolu viac ako 50 % zo zisku po zdanení,

3.fyzickú osobu – podnikateľa, najmenej jeden člen spoločnej rodiny je v pracovnoprávnom vzťahu s touto fyzickou osobou – podnikateľom.

(2) Členmi spoločnej rodiny na účely tohto zákona sú

  1. a) manželia,
  2. b) príbuzní v priamom rade,
  3. c) súrodenci,
  4. d) osoby navzájom príbuzné až do štvrtého stupňa a ich manželia.

(3) Ak fyzická osoba, ktorá nie je členom spoločnej rodiny, alebo právnická osoba majú hospodársky prospech z podnikania obchodnej spoločnosti alebo družstva spolu v rozsahu viac ako 50 % zo zisku po zdanení a ak vykonávajú v obchodnej spoločnosti alebo v družstve väčšinu hlasovacích práv z dôvodu ochrany svojej investície do obchodnej spoločnosti alebo do družstva na základe investičnej zmluvy uzavretej medzi touto fyzickou osobou alebo právnickou osobou a obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, podmienka podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu a druhého bodu sa počas trvania tejto investície považuje za splnenú, ak

  1. a) investičná zmluva obsahuje
  2. určenie dĺžky trvania investície,
  3. predkupné právo na odkúpenie podielu tejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby členmi spoločnej rodiny a určenie podmienok vykonávania väčšiny hlasovacích práv členmi spoločnej rodiny a
  4. b) počas trvania investície v prípade obchodnej spoločnosti najmenej polovicu počtu spoločníkov alebo členov štatutárneho orgánu tvoria členovia spoločnej rodiny.

(4) Rodinný podnik môže byť zaradený do evidencie rodinných podnikov. Rodinný podnik, ktorý bol zaradený do evidencie rodinných podnikov, je evidovaným rodinným podnikom.

(5) Rodinný podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného rodinného podniku, je registrovaným rodinným podnikom.

(6) Rodinný podnik, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť48b) vrátane hospodárskeho chovu rýb alebo produkuje, spracováva a obchoduje s poľnohospodárskymi surovinami a výrobkami,48c) je rodinnou farmou.

 15b, Rada rodinného podniku

(1) Rada rodinného podniku je kolektívny orgán rodinného podniku, ktorého vnútornú organizáciu a fungovanie upravuje štatút rady rodinného podniku. Štatút rady rodinného podniku schvaľuje obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ. Rada rodinného podniku prerokúva najmä

  1. a) dlhodobé strategické smerovanie rodinného podniku,
  2. b) rodinnú politiku zameranú na rodinný podnik a súlad cieľov rodinného podniku a cieľov rodiny,
  3. c) vzťahy medzi rodinou a rodinným podnikom, práva a povinnosti členov spoločnej rodiny vo vzťahu k rodinnému podniku, potreby a požiadavky členov spoločnej rodiny,
  4. d) podmienky prijímania členov spoločnej rodiny do rodinného podniku alebo odchodu členov spoločnej rodiny z rodinného podniku,
  5. e) nástupníctvo a prípravu budúcej generácie na prevzatie rodinného podniku, generačnú výmenu štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu a odovzdanie vlastníctva alebo hlasovacích práv,

f)informácie týkajúce sa rodinného podniku, ktoré poskytuje členom rady rodinného podniku.

(2) Rada rodinného podniku má najmenej troch členov. Väčšinu členov rady rodinného podniku tvoria členovia spoločnej rodiny.

(3) Rada rodinného podniku je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov rady rodinného podniku a viac ako 50 % prítomných členov rady rodinného podniku tvoria členovia spoločnej rodiny. Rada rodinného podniku prijíma rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov rady rodinného podniku. Každý člen rady rodinného podniku má jeden hlas. Štatút rady rodinného podniku môže určiť, kedy je potrebné na prijatie rozhodnutia vyšší počet hlasov členov rady rodinného podniku.

(4) Rada rodinného podniku zasadá najmenej raz za kalendárny rok. Zo zasadnutia rady rodinného podniku sa vyhotovuje zápisnica, ktorú rodinný podnik na požiadanie poskytne ministerstvu práce.

(5) Zriadením rady rodinného podniku nie je dotknutá pôsobnosť štatutárneho orgánu, dozornej rady a valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti alebo práva a povinnosti spoločníkov, ak obchodná spoločnosť nemá orgány správy a riadenia, nie je dotknutá pôsobnosť predstavenstva, členskej schôdze a kontrolnej komisie družstva a nie sú dotknuté práva a povinnosti fyzickej osoby – podnikateľa podľa osobitných predpisov.

Práca na zlepšení prostredia RP a RF sa definíciou nekončí, začína sa. Prijatý zákon umožňuje pokračovať v identifikácii prekážok rozvoja rodinných podnikov a firiem a formulovať širšie návrhy úprav v dotknutých zákonoch a normách.

 Ak chápeme rodinu ako základný článok štátu, autor dodáva, že je aj základným ekonomickým článkom. Prosperitu štátu a sociálny zmier zďaleka neurčuje len rast HDP, objektívne tu existuje viacero dôvodov, prečo podporovať rodinné podnikanie. Je to aj (ak nie predovšetkým) vnímanie aj otázok, ako:

  • Primeraná akceptácia úrovne materiálnych a sociálnych podmienok občanov, a vnímanie perspektívnosti
  • Pocit určitej stability tejto sociálnej úrovne a istoty „prežitia“ pre potomkov
  • Pocit adekvátneho ohodnotenia podielu jednotlivca na prosperite štátu, či už finančného, morálneho alebo iného, sprevádzaného pocitom spravodlivého rozdeľovania štátnych benefitov (zdrojov)
  • Pocit zmysluplného prežitia života bez zbytočných stresov s pocitom možnosti dovolania sa primeranej, ochrany zo strany štátu (spravodlivosti)
  • Takéto vnímanie a hodnotenie stavu sociálnych a ekonomických podmienok sa odohráva primárne v základnej bunke spoločnosti, v rodine
  • Hodnotenie akcentuje v prípadoch, ak sa takáto rodina aktívne zúčastňuje ekonomického života formou podnikania, rodinného podniku alebo v prípade, pokiaľ živiteľom rodiny je živnostník, samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO).
  • Rodinu je potrebné chápať nie len ako základný sociálny prvok štátu, ale aj ako základ tvorby jeho ekonomickej úrovne a prosperity. Ekonomická úroveň rodín a ekonomická úroveň štátu je nerozlučne spojený systém.

Pre podporu rodinného podnikania možno okrem iného uviesť najmä fakty:

  • Malé a stredné podniky a živnostníci, vrátane RP majú na Slovensku až 70 % podiel na trhu práce a sú teda najväčším sektorom vytvorených pracovných miest.
  • RP vykazujú činnosť aj po viac generácií a sú stabilizujúcim prvkom v sociálnom systéme spoločnosti.
  • V RP sa prejavuje výrazná snaha kumulácie kapitálu za účelom zabezpečenie ďalšieho rozvoja a prosperity podniku, pričom táto snaha má často prednosť aj pred rýchlym uspokojovaním vlastných (súkromných)
  • V RP sa prejavuje zdravá účelnosť a racionalita vynakladaných prostriedkov.
  • Rodinné podnikanie môže zohrať významnú úlohu pri regionálnom rozvoji v podmienkach, kde „veľké“ firmy absentujú z dôvodu nižšej ekonomickej efektívnosti a návratnosti vynaložených prostriedkov.

SAMP v r. 5017 – 2022 vykonávala prieskum v sektore MSP a RP v prieskume uviedli niektoré oblasti, v ktorých by videli prínos ukotvenia RP v legislatíve:

 Zamestnanie (Výpomoc) rodinného príslušníka, člena RP bez nutnosti Pracovnej zmluvy

výpomoc nechápať ako nelegálnu prácu

  1. Zníženie priamych a nepriamych daní, daní z nehnuteľností, pri prechode RP na následníka,
  2. Možnosť uplatniť výdavky na vzdelávanie detí, následníkov v RP ako položku znižujúcu základ dane z príjmu
  3. Rekondičné pobyty členov RP chápať ako nákladovú položku
  4. Bezúročné úvery pri udržateľnosti RP
  5. Nerozlišovať použitie auta v RP
  6. Prevod majetku RP bez zdaňovania
  7. Zrušenie transferového oceňovania pre kategóriu RP (rodičia, deti)
  8. Zjednodušenie účtovníctva, RP chápať ako subjekt daňového práva ako celok
  9. Vytvorenie expertného (exkluzívneho) klubu posilnenie „stavovskej“ hrdosti a zodpovednosti RP

 Tieto východiskové atribúty platia obecne, nezávisle na tom, akým spôsobom rodina finančné zdroje získava.

 Prvé benefity prijatia zákona o RP

  • Novela zákona posilňuje a zvýrazňuje samosprávne kompetencie RP a Rodinnej farmy (RF) zavedením možnosti ustanoviť Rodinnú radu ako riadiaci orgán a Štatút RP ako systém výkonu kompetencií. RP tak môže plnohodnotnejšie  „vziať veci do svojich rúk“. 
  • Identifikácia RP a registrácia RP v SR

Na základe prijatej definície RP môže byť vykonávaná  identifikácia a registrácia RP v SR. Spôsob je predmetom novely zákona 112/2018 Z.z. O sociálnej ekonomike, § 15..

Registráciu by malo zabezpečovať MPSVR SR cestou registračnej komisie, vytvorenej zo zástupcov MPSVR, SAMP, SŽK a profesijných organizácií.

 Návrhy legislatívnych úprav by sa mali dotknúť viacerých zákonov, napr.:

  • Občiansky zákonník,
  • Zákon o rodine,
  • Zákonník práce,
  • Obchodný zákonník,
  • Živnostenský zákon,
  • Sociálne zákony o sociálnom a zdravotnom poistení,
  • Zákon o dani z príjmu,
  • Transferové oceňovanie,
  • Zákon o dani z pridanej hodnoty,
  • Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov
  • Zákon o BOZP
  • a ďalšie

Návrh opatrení by mal byť orientovaný najmä na oblasti:

  1. Vznik rodinného podniku. Spôsob založenia RP

Ustanovenie RP by malo platiť aj na neúplnú rodinu, RP samo zamestnávateľa.

  1. Definovanie majetku RP a majetkovej účasti členov RP

Majetok Rodinného podniku“ spôsob vzniku a deklarácia majetku jednotlivých členov rodiny na podnikateľskú činnosť, oddelenie majetku RP a vlastného majetku.

  1. Vlastníctvo RP, vlastnícke právo členov RP

Spôsob a pravidlá nakladania s majetkom RP.

  1. Ručenie Rodinného podniku voči tretím osobám, ručenie členov RP

 Miera  ručenia RP a členov RP, podiel na rozhodovaní a správe majetku, trestno-právna zodpovednosť .

  1. Daňový systém RP, daňové povinnosti RP a daňové povinnosti členov RP

RP by mal byť  subjektom daňového práva ako celok.

Príjmy, súbeh príjmov RP, súbeh príjmov v RP a závislej činnosti, súbeh iných príjmov.

  1. Zjednodušenie účtovnej evidencie a saňových a odvodových povinností RP

Živiteľ rodiny môže byť (a často aj) aj je, jednotlivec – živnostník. Nemusí mať k dispozícii tím profesijných pracovníkov. Zložitejšie vzťahy v podnikajúcej rodine nie je vždy optimálne riešiť externou účtovníčkou.

  1. Vzťahy medzi členmi RP, Obchodné a personálne vzťahy

Obchodné“ vzťahy a rodinné, možný konflikt záujmov s toho vyplývajúci.

  1. Zamestnávanie v RP, zamestnancov, členov RP, pracovno-právne vzťahy. závislá činnosť.

Otázky rozporu ustanovení Zákonníka práce a Zákona o rodine.

  1. Účasť na SP a ZP, Podmienky BOZP, pracovnej zdravotnej služby a ďalších povinností, zodpovednosť
  2. Rodinný podnik a transferové oceňovanie.

Povinnosti vo vnútri RP medzi členmi RP, vykonávať Transferové oceňovanie a rodinné vzťahy.

  1. Následníctvo v RP.

Otázky dedičského práva, právnej účinnosti testamentu, určenie následníctva v RP.

  1. Sociálny rozmer Rodinného podniku

Výrazné posilnenie a podpora sociálnej role RP, starostlivosť o deti, seniorov, členov RP, vzdelávanie, dôchodkové zabezpečenie, dôstojné prežitie života.

Cieľovú skupinu predstavuje cca 350 000 rodinných podnikov na Slovensku.